1. Výška: Výška tónu sa vzťahuje na výšku alebo slabosť zvuku, ktorá je určená frekvenciou zvukových vĺn. Často je reprezentovaný na notovej osnove pomocou nôt, kde vyššie výšky sú reprezentované notami umiestnenými vyššie na notovej osnove a nižšie výšky notami umiestnenými nižšie.
2. Melódia: Melódia je postupnosť nôt, ktoré tvoria hudobnú frázu, linku alebo myšlienku. Je to časť hudby, ktorá sa najľahšie zapamätá a často sa spieva alebo hrá hlavným nástrojom alebo hlasom.
3. Harmónia: Harmónia sa vzťahuje na kombináciu viacerých výšok alebo nôt hraných súčasne. Vytvára bohatší, plnší zvuk a pomáha podporovať a zvýrazniť melódiu. Akordy, ktoré sú skupinami nôt hraných spoločne, sú základným aspektom harmónie.
4. Rytmus: Rytmus je vzorom rytmov a odpočinku v hudbe. Zahŕňa trvanie, akcenty a zoskupenie nôt, čo dáva hudbe pocit pohybu a pulzu. Rytmus môže byť jednoduchý alebo zložitý a často tvorí základ hudobného diela.
5. Tempo: Tempo sa vzťahuje na rýchlosť, akou sa hudobná skladba prehráva. Zvyčajne sa označuje špecifickým označením, ako napríklad „allegro“ (rýchlo), „andante“ (mierne) alebo „largo“ (pomalé). Tempo môže ovplyvniť celkovú náladu a charakter hudobného diela.
6. Dynamika: Dynamika sa týka zmien hlasitosti alebo hlasitosti hudby. Sú označené hudobnými symbolmi ako „forte“ (hlasný), „piano“ (jemný) alebo „crescendo“ (stupňujúci hlasitosť) a „decrescendo“ (tichší). Dynamiku možno použiť na vytvorenie kontrastu, tvarovanie fráz a pridanie expresivity do hudby.
7. Timbre: Timbre je jedinečná kvalita alebo „farba“ zvuku, ktorá nám umožňuje rozlišovať medzi rôznymi hlasmi alebo nástrojmi. Závisí to od podtónov a harmonických prítomných vo zvuku a je ovplyvnené faktormi, ako je konštrukcia nástroja, materiály a technika hry.
8. Textúra: Textúra sa vzťahuje na celkový zvuk a hustotu hudobného diela. Je určená počtom hlasov alebo hrajúcich nástrojov, spôsobom ich kombinácie a rozostupom medzi tónmi. Textúru možno opísať ako hrubú, tenkú, plnú, riedku, homofónnu (jedna hlavná melódia so sprievodom) alebo polyfónnu (viac nezávislých melódií).
9. Formulár: Hudobná forma sa vzťahuje na štrukturálnu organizáciu hudobného diela. Zahŕňa usporiadanie sekcií, ako je úvod, verš, refrén, bridž a coda. Forma dodáva hudobnej kompozícii zmysel pre súdržnosť, jednotu a rovnováhu.
10. Výraz: Výraz zahŕňa všetky hudobné prvky, ktoré spolupracujú, aby sprostredkovali zamýšľané emócie, nálady a pocity hudobnej skladby. Zahŕňa výber interpretácie a interpretácie, ktorý robia hudobníci, aby oživili hudobné dielo.