1. Skladba:„Ódu na radosť“ zložil Ludwig van Beethoven v rokoch 1823-1824 v posledných rokoch svojho života, keď bol takmer úplne hluchý.
2. Schillerova báseň:Text „Ódy na radosť“ je založený na básni s rovnakým názvom, ktorú napísal nemecký básnik Friedrich Schiller v roku 1785. Schillerova báseň vyjadruje témy jednoty, radosti a univerzálneho bratstva.
3. Deviata symfónia:„Óda na radosť“ je záverečná časť Beethovenovej deviatej symfónie, ktorá je tiež známa ako „zborová symfónia“. Ide o rozsiahle dielo zahŕňajúce zbor, štyroch sólistov a celý orchester.
4. Zborový prídavok:Začlenenie zboru a sólistov bolo v kompozícii symfónií na tú dobu inovatívne. Znamenala odklon od tradičného štvorvetového symfonického formátu.
5. Svetová premiéra:Deviata symfónia vrátane „Ódy na radosť“ bola prvýkrát uvedená 7. mája 1824 v Kärntnertortheater vo Viedni. Beethovena, ktorý bol v tom čase takmer hluchý, musel otočiť jeden zo sólistov, aby videl nadšený potlesk publika.
6. Kultúrny význam:„Óda na radosť“ sa stala symbolom radosti, jednoty a nádeje. Spája sa s rôznymi historickými udalosťami a pohybmi vrátane pádu Berlínskeho múru a hymny Európskej únie.
7. Vplyv:„Óda na radosť“ mala hlboký vplyv na západnú hudbu a kultúru. Počas histórie ho usporiadali, upravili a reinterpretovali mnohí umelci a skladatelia.
8. Európska hymna:V roku 1985 Rada Európy prijala melódiu „Ódy na radosť“ ako oficiálnu hymnu Európskej únie. Symbolizuje jednotu, solidaritu a spoločné hodnoty európskeho ľudu.
9. Dedičstvo UNESCO:Pôvodný rukopis Beethovenovej 9. symfónie, vrátane „Ódy na radosť“, bol v roku 2001 zapísaný do zoznamu UNESCO Memory of the World, čím sa uznal jeho kultúrny a historický význam.
10. Vystúpenia:„Óda na radosť“ je jednou z najčastejšie uvádzaných zborových skladieb na svete. Je stálicou na koncertoch klasickej hudby, často sa prezentuje počas špeciálnych podujatí a osláv.