1. Nevinnosť a objav: John je prezentovaný ako nevinný a naivný, len sa učí o „starých“ a „veľkom pálení“. To umožňuje rozprávanie príbehu z novej perspektívy, zdôrazňuje úctu a zázrak znovuobjavenia stratenej civilizácie. Jeho naivita tiež robí ústredné témy zvedavosti a prieskumu príbehu silnejšie, pretože naviguje svet s otvorenou mysľou a túžbou po vedomostiach.
2. Nespoľahlivý rozprávač: Johnovu mladistvú perspektívu z neho robí nespoľahlivého vypravcu. Interpretuje zvyšky minulosti cez šošovku svojho vlastného obmedzeného porozumenia, čo vedie k mylným predstavám a nedorozumeniam. Napríklad pôvodne verí, že „starý“ boli bohovia, ktorí pripisovali svoju pokročilú technológiu božskej moci. Táto nespoľahlivosť pridáva vrstvy intríg a napätia, čo viedlo čitateľa, aby spochybnil Johnove interpretácie a spochybnil ich vlastné predsudky.
3. Kontrast so starým svetom: Jánov kontrastný pohľad s „starými“ zdôrazňuje úpadok a primitívnosť jeho vlastnej spoločnosti. Zatiaľ čo „starí“ majú pokročilé technológie a vedomosti, Johnov svet sa vyznačuje poverami, strachom a nedostatkom porozumenia. Tento kontrast slúži ako opatrný príbeh o nebezpečenstvách straty vedomostí a dôležitosti zachovania minulosti.
4. Univerzálne odvolanie: Použitie mladého protagonistu robí príbeh relatívnym a prístupným širšiemu publiku. Vyvoláva detskú zvedavosť a pocit zázraku, ktorý rezonuje s čitateľmi všetkých vekových skupín.
5. Symbolický význam: Johnovu cestu sa dá interpretovať ako metaforické znázornenie cesty ľudstva smerom k poznaniu a sebaobjavovaniu. Jeho skúmanie ruín symbolizuje skúmanie minulosti a hľadanie zmyslu vo svete, ktorý čelí dôsledkom svojich vlastných akcií.
Záverom je, že Benétov výber Johna ako vypravca v „Waters of Babylon“ je strategický, ktorý prispieva k témam príbehu, nálady a dopadu. Jeho nevinnosť, nespoľahlivosť a kontrastná perspektíva vytvárajú presvedčivý príbeh, ktorý skúma tajomstvá minulosti a výzvy budúcnosti.