Vymyslené prvky:
1. Postava Carmen: Zobrazenie Carmen ako slobodomyseľnej, zvodnej ženy, ktorá sa vzpiera spoločenským konvenciám, je z veľkej časti výtvorom Mérimée a Bizeta. Jej špecifické osobnostné črty a činy, ako napríklad jej osudová príťažlivosť k Donovi Josému, sú vymyslené.
2. Láska dona Josého: Intenzívna a obsedantná láska dona Josého ku Carmen, ktorá vedie k jeho pádu, je dramatickým zveličením pre operný efekt. Novela ich vzťah prezentuje pragmatickejšie.
3. Tragický koniec: Tragický záver, kde Don José v žiarlivosti zabije Carmen, je úplne vymyslený. Novela sa končí odsúdením Dona Josého na päť rokov väzenia.
4. Vedľajšie postavy: Väčšina vedľajších postáv, ako sú Escamillo, Micaëla a Zuniga, sú buď vymyslené, alebo silne beletrizované.
Vecné prvky:
1. Nastavenie a čas: Novela a opera sa odohrávajú v Seville v Španielsku na začiatku 19. storočia. Toto historické prostredie je inšpirované Mériméeinými cestami a zážitkami v Španielsku.
2. Vojenské pozadie: Mérimée čerpal zo svojich pozorovaní španielskeho vojenského života, aby vytvoril pozadie opery. Postava dona Josého je založená na skutočnom vojakovi, ktorý bol umiestnený v Seville počas pôsobenia Mérimée.
3. Kultúrne vplyvy: Opera odráža vplyv španielskej ľudovej hudby a tanca, ktoré boli populárne za Bizetových čias. Slávna ária „Habanera“ a ďalšie hudobné prvky sú štylizovanými verziami autentických španielskych melódií.
4. Historický kontext: Stvárnenie rómskej kultúry v opere, vrátane postavy Carmen, bolo ovplyvnené dobovými predstavami a stereotypmi, ktoré často zobrazovali Rómov ako exotických, vášnivých a nepredvídateľných.
Na záver, Carmen je fiktívne dielo, ktoré čerpá inšpiráciu z prvkov skutočného života, ako je španielsky vojenský život, rómska kultúra a andalúzska hudba. Príbeh a vývoj postáv sú však primárne beletrizované pre dramatické a operné účely.