Umelecká nezávislosť Verdi bol slávny skladateľ s výrazným hudobným štýlom a reputáciou. Jeho opery si už získavali popularitu v celej Európe a nebol nijak zvlášť nútený robiť drastické zmeny vo svojich dielach, aby upokojil parížsky vkus.
Francúzska lyrická opera :Prevládajúca forma opery v Paríži počas 19. storočia bola „Grand opéra“, ktorá obsahovala prepracované scény, balety a veľkolepé javiskové efekty. Verdiho opery však primárne spadali do kategórie „Opéra lyrique“, ktorá kládla väčší dôraz na hudobnú drámu, vývoj postavy a vokálne umenie.
Úpravy pre Paríž :Zatiaľ čo Verdi nerobil výrazné zmeny v hudbe svojich opier, občas súhlasil s určitými úpravami, ktoré boli na parížskej scéne obvyklé. Tieto úpravy často zahŕňali pridávanie alebo rozširovanie baletných sekvencií, úpravu orchestrácie pre špecifické nástroje, ktoré preferovali francúzski hudobníci, a používanie hovoreného dialógu namiesto recitatívov.
Vplyv talianskej opery :Je dôležité poznamenať, že talianska opera mala za Verdiho podstatný vplyv na opernú scénu v Paríži. V skutočnosti bola Opéra-Italien v Paríži venovaná uvádzaniu talianskych opier a publikum bolo celkom vnímavé na Verdiho štýl a hudbu.
Významné úspechy :Verdiho opery dosiahli v Paríži značný úspech bez väčších úprav. Napríklad jeho opery ako „Rigoletto“, „La Traviata“ a „Don Carlos“ boli vrelo prijaté parížskym publikom a kritikmi, čo upevnilo jeho povesť jedného z najväčších operných skladateľov svojej éry.
Celkovo mali opery Giuseppe Verdiho v Paríži veľký ohlas bez toho, aby musel výrazne meniť ich umelecké jadro. Jeho schopnosť spájať dramatickú silu, nádherné melódie a emocionálnu autentickosť rezonovala u divákov v Taliansku aj mimo neho, vrátane náročnej opernej scény v Paríži.