Faktory, ktoré ovplyvnili divadlo počas romantickej éry:
* Rise of Romantizmus: Romantizmus oslavoval emócie, fantáziu a jednotlivca. Tento duch ovplyvnil divadlo a odchádzal sa od prísnych neoklasických pravidiel osvietenia. Hry zdôrazňovali emocionálnu hĺbku, historické a exotické prostredie a skúmanie ľudského stavu.
* Vznik nových dramatikov: Romantická éra videla vzostup dôležitých dramatikov, ktorí prijali tieto témy:
* Victor Hugo: „Hernani“ (1830) napadol neoklasické pravidlá, čo viedlo k „bitke pri Hernani“.
* Friedrich Schiller: „Wilhelm Tell“ (1804) preskúmal témy slobody a vzbury.
* lord Byron: „Manfred“ (1817) používal gotické prvky a preskúmal temnú stránku ľudskej povahy.
* Vývoj národnej drámy: Romantickí dramatici sa často zameriavali na národnú históriu a mytológiu, čo vedie k jedinečným divadelným tradíciám v krajinách ako Nemecko, Francúzsko a Anglicko.
* Rise of Melodrama: Melodramatické hry zdôrazňovali senzacionalizmus, prehnané emócie a jasné morálne konflikty, ktoré príťažli pre širšie publikum.
* Vývoj realizmu: Ku koncu romantickej éry sa začal zmocniť posun k realizmu, zdôrazňujúci každodenný život a sociálne problémy, ktoré nakoniec vydláždili cestu pre nové divadelné hnutie.
Výzvy, ktorým čelí divadlo:
* Konkurencia z opery a baletu: Tieto umelecké formy získali popularitu počas romantickej éry a odvádzali divákov mimo tradičného divadla.
* Rise of the Novl: Román sa objavil ako silné rozprávacie médium, ktoré súťaží s divadlom pre publikum.
* Sociálne a politické zmeny: Nárast industrializácie, urbanizácie a sociálnych hnutí ovplyvnil rozvoj divadla, čo viedlo k novým formám a nápadom.
Celkovo bola romantická éra obdobím významnej zmeny a vývoja divadla. Nebol to pokles, ale skôr čas prispôsobenia sa novým umeleckým trendom, sociálnym zmenám a konkurencii z iných foriem zábavy. Romantický duch zanechal trvalý vplyv na divadlo a vydláždil cestu pre realizmus a naturalizmus, ktorý sa objavil neskôr v 19. storočí.