Na začiatku 20. storočia boli divadlá často vnímané ako brlohy nerestí a nemravnosti. Boli spájaní s prostitúciou, hazardnými hrami a inými nelegálnymi aktivitami. Divadlá boli navyše často preplnené a hygienicky nevyhovujúce a často boli živnou pôdou pre choroby.
V dôsledku týchto obáv sa miestni predstavitelia v mnohých mestách a obciach pokúsili zatvoriť divadlá alebo obmedziť ich prevádzku. V niektorých prípadoch sa im to aj podarilo. V iných prípadoch však narazili na odpor majiteľov divadiel a verejnosti.
Debata o úlohe divadiel v spoločnosti pokračovala dlhé roky. Nakoniec boli divadlá akceptované ako legitímna forma zábavy a stali sa dôležitou súčasťou americkej kultúry.