Epic Theatre :
1. Brechtovský prístup: Epické divadlo sa spája predovšetkým s nemeckým dramatikom Bertoltom Brechtom. Brecht sa snažil vytvoriť formu divadla, ktorá by bola didaktická a kritická voči sociálnym otázkam.
2. Efekt odcudzenia: Epické divadlo využíva „efekt odcudzenia“, aby zabránil divákovi, aby sa emocionálne zapojil do hry, a povzbudí ho, aby kriticky skúmal udalosti na javisku.
3. Rozprávač: Epické divadlo často využíva rozprávača, ktorý priamo oslovuje publikum, poskytuje kontext a komentuje dej hry.
4. Nelineárna štruktúra: Epické divadlo sa nedrží lineárnej zápletky. Môže obsahovať flashbacky, flashforwardy a medzihry, ktoré predstavujú fragmentovaný a nesúvislý príbeh.
5. Herci ako rozprávači: Herci v epickom divadle nie sú plne stelesňujúce svoje úlohy, ale slúžia skôr ako rozprávači, ktorí prezentujú a komentujú udalosti hry.
6. Minimálny dizajn scény: Epické divadlo má tendenciu mať minimalistickú výpravu s minimom rekvizít a dekorácií. Dôraz je kladený skôr na príbeh a nápady než na prepracované vizuály.
Naturalizmus :
1. Ibsen a Stanislavski: Naturalizmus sa objavil ako reakcia na konvenčné a umelé divadelné štýly 19. storočia. Jeho priekopníkmi boli dramatici ako Henrik Ibsen a divadelníci ako Konstantin Stanislavski.
2. Realizmus v herectve: Naturalizmus má za cieľ vytvoriť na javisku zmysel pre realitu. Herci sa snažia naplno stelesniť svoje postavy a vytvárať vierohodné herecké výkony.
3. Ilúzia reality: Naturalistické hry sa snažia vytvoriť ilúziu reality tým, že venujú veľkú pozornosť autentickým dialógom, detailným nastaveniam a realistickým postavám.
4. Štvrtá stena: Naturalizmus zachováva štvrtú stenu, čiže herci priamo neoslovujú divákov. Dej hry sa odohráva v medziach fiktívneho sveta.
5. Lineárny príbeh: Naturalistické hry zvyčajne sledujú chronologickú štruktúru rozprávania a rozvíjajú príbeh v logickom slede.
6. Podrobná scenéria: Naturalizmus často obsahuje prepracované kulisy a rekvizity navrhnuté tak, aby kopírovali skutočné prostredie a vytvárali pocit vierohodnosti.
Cieľom epického divadla je v podstate prezentovať kritický a analytický pohľad na spoločnosť, pričom často využíva štylizované techniky na oddialenie divákov od rozprávania. Na druhej strane, naturalizmus sa snaží o realistickú reprezentáciu, ktorá prostredníctvom realistických hereckých výkonov a detailných scén ponára divákov do uveriteľnej ilúzie reality.