1. Amfiteátre pod holým nebom:Alžbetínske divadlá boli stavby pod holým nebom, ktoré umožňovali divákom zažiť predstavenia pod prírodnou oblohou. Toto vonkajšie prostredie vytvorilo jedinečné spojenie medzi hercami a divákmi.
2. Architektúra:Alžbetínske divadlá mali typicky kruhový alebo polygonálny tvar s nádvorím v strede. Javisko bolo umiestnené na jednom konci nádvoria a bolo vyvýšené, takže každý mohol mať na predstavenie voľný výhľad.
3. Sedenie divákov:Usporiadanie sedadiel v alžbetínskych divadlách sa líšilo. Bohatší patróni sedeli na lavičkách alebo stoličkách v krytých galériách alebo „panských izbách“. Tieto galérie poskytovali pohodlie a prístrešie vyšším triedam. Obyvatelia, nazývaní aj „zemlíci“, stáli na nádvorí a obklopovali javisko.
4. Divadlo Globe:Najznámejším alžbetínskym divadlom je Shakespearovo divadlo Globe v Londýne. Postavený okolo roku 1599 ho vlastnili a spravovali Lord Chamberlain's Men, herecká skupina, ktorá zahŕňala aj samotného Shakespeara. The Globe stála na južnom brehu rieky Temža a bola zničená požiarom v roku 1613. V roku 1997 bola zrekonštruovaná ako moderné divadlo Globe.
5. Pódiové javisko:Alžbetínske javisko bolo platformou, ktorá siahala do nádvoria a umožňovala hercom úzku interakciu s publikom. Bol pomerne holý, bez prepracovaných kulís a pri sprostredkovaní príbehu sa vo veľkej miere spoliehal na výkony hercov.
6. Herci a role:alžbetínske divadelné spoločnosti tvorili muži a chlapci, keďže v tom čase ženy nesmeli vystupovať na javisku. Herci sa špecializovali na rôzne typy rolí, ako sú hrdinovia, darebáci, klauni a ženské postavy.
7. Kostýmy:Kostýmy boli neoddeliteľnou súčasťou predstavení. Herci mali na sebe živé, prepracované oblečenie, ktoré symbolizovalo sociálne postavenie, osobnosť a zámery ich postáv.
8. Osvetlenie:Predstavenia sa odohrávali predovšetkým počas dňa s využitím prirodzeného svetla. Umelé osvetlenie, napríklad sviečky, sa využívalo na nočné vystúpenia alebo na vytváranie špecifických efektov.
9. Účasť publika:Diváci zohrávali aktívnu úlohu v alžbetínskom divadle. Často komunikovali s hercami, ponúkali verbálne odpovede a reakcie. Táto interakcia umocnila celkový zážitok a prepojenie medzi účinkujúcimi a divákmi.
10. Repertoárový systém:Alžbetínske divadelné spoločnosti fungovali podľa repertoárového systému, čo znamená, že mali repertoár hier, ktoré sa pravidelne hrali. To im umožnilo experimentovať a vybudovať si silné spojenie so svojím publikom.
Alžbetínske divadlá boli miestami tvorivosti, inovácií a kultúrnej výmeny. Položili základy moderného divadla a poskytli javisko pre niektoré z najväčších diel dramatickej literatúry.