1. Staroveké grécke divadlo (6. storočie pred n. l. – 3. storočie n. l.): Staroveké grécke divadlo je všeobecne považované za rodisko divadla ako umeleckej formy. Amfiteátre boli postavené v mestách ako Atény a Epidaurus s veľkým pódiom pod holým nebom a polkruhovým sedením pre publikum. Grécke divadlá sa používali na dramatické predstavenia vrátane tragédií a komédií a zohrávali ústrednú úlohu v gréckom náboženskom a kultúrnom živote.
2. Rímske divadlo (3. storočie pred n. l. – 4. storočie n. l.): Rimania prijali a rozšírili grécku divadelnú tradíciu. Rímske divadlá boli zvyčajne väčšie a bohatšie zdobené ako grécke divadlá. Často sa stavali v mestách po celej Rímskej ríši a používali sa na rôzne predstavenia, vrátane hier, hudby a gladiátorských súťaží.
3. Stredoveké divadlo (5. storočie – 15. storočie): V stredoveku divadlo nadobudlo náboženskejší charakter. V kostoloch, na verejných námestiach a v cechových sieňach sa hrali mysteriózne hry, zázračné hry a hry o morálke. Tieto hry často dramatizovali biblické príbehy alebo učili morálne ponaučenia.
4. Renesančné divadlo (14. storočie – 17. storočie): V období renesancie došlo k oživeniu záujmu o klasické grécke a rímske divadlo. Divadelné spoločnosti začali hrať svetské hry a v mestách ako Londýn a Paríž boli postavené stále divadelné budovy. Diela dramatikov ako William Shakespeare a Christopher Marlowe znamenali začiatok moderného divadla.
5. Divadlo z 18. storočia: 18. storočie prinieslo nárast popularity opery a operné domy boli postavené vo veľkých mestách po celej Európe. Okrem toho vznikli nové formy divadla ako vaudeville a pantomíma.
6. Divadlo z 19. storočia: 19. storočie bolo obdobím výrazných zmien a experimentov v divadle. Dominantným štýlom sa stal realizmus, pričom autori hier ako Henrik Ibsen a Anton Čechov vo svojich dielach skúmali sociálne a psychologické témy. V tomto období si získali obľubu aj nové divadelné formy, ako napríklad hudobné divadlo.
7. Divadlo 20. storočia: V 20. storočí pokračovali rôzne divadelné štýly a hnutia, ako modernizmus, expresionizmus a absurdizmus. Dramatici ako Samuel Beckett, Bertolt Brecht a Tennessee Williams spochybnili tradičné divadelné konvencie a posunuli hranice dramatického rozprávania.
8. Súčasné divadlo: Súčasné divadlo zahŕňa širokú škálu štýlov, od bežných komerčných produkcií až po experimentálne okrajové divadlo. Divadlá sa naďalej prispôsobujú a vyvíjajú, zahŕňajú nové technológie a skúmajú rôzne formy vyjadrenia.