Zborové divadlo spája herectvo, spev a tanec v divadelnom predstavení. Je to podobné ako v opere, no namiesto sólistov spieva hlavné časti zbor. Zbor je často sprevádzaný malým inštrumentálnym súborom.
Zborové divadlo má dlhú históriu, pričom prvé príklady siahajú až do starovekého Grécka. V stredoveku bolo zborové divadlo obľúbené vo forme mysterióznych hier a hier o morálke. Tieto hry často hrali náboženské skupiny a rozprávali príbehy o Biblii alebo iných náboženských témach.
V renesancii sa zborové divadlo stalo sekulárnejším. Skladatelia začali písať zborové skladby, ktoré neboli založené na náboženských textoch. Tieto kusy sa často hrali v divadlách a mohli byť komediálneho alebo tragického charakteru.
Zborové divadlo bolo naďalej obľúbené aj v období baroka a klasicizmu. Medzi pozoruhodné príklady zborového divadla z týchto období patrí Händelov Mesiáš a Mozartova Čarovná flauta.
V období romantizmu začala popularita zborového divadla upadať. Bolo to čiastočne spôsobené rozmachom opery, ktorá ponúkala viac príležitostí pre sólových spevákov. Zborové divadlo sa však naďalej vyrábalo a niektoré pozoruhodné príklady z tohto obdobia zahŕňajú Beethovenovu _Deviatu symfóniu_ a Verdiho _Requiem_.
V 20. storočí zažilo zborové divadlo oživenie. Skladatelia začali písať zborové skladby, ktoré mali skôr experimentálny charakter. Tieto skladby často obsahovali prvky jazzu, rocku a ľudovej hudby. Niektoré pozoruhodné príklady zborového divadla z tohto obdobia zahŕňajú Bernsteinovu _Mass_, Orffovu _Carmina Burana_ a Brittenovo _War Requiem_.
Dnes sa stále hrá zborové divadlo po celom svete. Ide o všestranný žáner, ktorý sa dá prispôsobiť rôznym prostrediam. Zborové divadlo sa môže hrať v divadlách, koncertných sálach, kostoloch a dokonca aj vonku. Je to žáner, ktorý dokáže osloviť široké spektrum divákov a môže poskytnúť silný a dojemný zážitok.