1. Pôvod a história:Staroveké divadlo vzniklo v starovekom Grécku v 5. storočí pred Kristom, s rozvojom tragédie a komédie. Moderné divadlo na druhej strane vzniklo oveľa neskôr, predovšetkým v 19. a 20. storočí, a má svoje korene v rôznych divadelných tradíciách na celom svete.
2. Úloha náboženstva a mytológie:Staroveké grécke divadlo bolo úzko späté s náboženstvom a mytológiou. Hry sa často sústreďujú na bohov, hrdinov a mytologické príbehy. Naproti tomu moderné divadlo je sekulárne a čerpá z rozmanitej škály námetov a tém vrátane súčasných sociálnych problémov, ľudských skúseností a osobných príbehov.
3. Priestor pre predstavenie:Staroveké grécke divadlo sa hralo v amfiteátroch pod holým nebom s kruhovým alebo polkruhovým usporiadaním sedadiel. Javisko bolo zvyčajne vyvýšená plošina a publikum obklopilo hercov z troch strán. V modernom divadle sa miesta predstavení môžu značne líšiť. Existujú tradičné divadlá proscénia, experimentálne divadlá čiernej skrinky, pohlcujúce divadelné priestory a dokonca aj site-specific predstavenia, ktoré sa môžu odohrávať na nekonvenčných miestach.
4. Inscenačné techniky a technológia:Staroveké grécke divadlo sa vo veľkej miere spoliehalo na masky, kostýmy a fyzické gestá na vyjadrenie postáv a emócií. Javisková technika bola pomerne obmedzená a dôraz sa kládol na silu písaného slova a herecké výkony. Na rozdiel od toho moderné divadlo využíva širokú škálu inscenačných techník vrátane pokročilého osvetlenia, zvukových efektov, prepracovaných scénografií a multimediálnych projekcií.
5. Angažovanosť publika:V starovekom gréckom divadle hralo obecenstvo zásadnú úlohu. Grécki občania navštevovali predstavenia v rámci občianskych a náboženských festivalov a aktívne sa zapájali do dramatického zážitku, pričom svoj súhlas alebo nesúhlas často vyjadrovali potleskom alebo syčaním. Moderné divadlo, hoci sa stále snaží zaujať publikum, má viac individualizovaný prístup s dôrazom na individuálnu interpretáciu a emocionálny dopad.
6. Žánre a štýly:Staroveké grécke divadlo pozostávalo predovšetkým z tragédie a komédie, pričom každá z nich dodržiavala špecifické konvencie, pokiaľ ide o štruktúru deja, vývoj postáv a jazyk. Moderné divadlo zahŕňa širokú škálu žánrov vrátane drámy, komédie, hudobného divadla, experimentálneho divadla a vymysleného divadla. Každý žáner má svoj vlastný jedinečný súbor konvencií a štýlov.
7. Výcvik a techniky hercov:Starovekí grécki herci absolvovali rozsiahle školenie v oblasti pohybu, hlasu a tvorby masiek. Na vyjadrenie emócií a charakterov používali štylizované gestá, zvýšený jazyk a fyzickú expresivitu. Moderné divadlo zahŕňa rôzne herecké techniky ovplyvnené odborníkmi ako Stanislavski, Brecht a Meisner, ktoré sa zameriavajú na realizmus, emocionálnu autentickosť a zapojenie publika.
8. Sociálny a kultúrny vplyv:Staroveké grécke divadlo hralo významnú úlohu v aténskej spoločnosti, slúžilo na vzdelávacie, náboženské a zábavné účely. Poskytla platformu pre sociálne a politické komentáre a umožnila občanom zamyslieť sa nad svojou komunitnou identitou. Moderné divadlo je naďalej silným nástrojom sociálnej zmeny, ktorý podporuje kritické myslenie, spochybňuje spoločenské normy a podporuje kultúrny dialóg.
Na záver možno povedať, že antické divadlo a moderné divadlo sa líšia svojimi historickými kontextmi, divadelnými postupmi, technologickým pokrokom, stratégiami zapojenia publika a rôznorodosťou žánrov a štýlov. Zatiaľ čo staroveké divadlo položilo základy dramatického umenia, moderné divadlo sa naďalej vyvíja a odráža neustále sa meniace kultúrne a umelecké krajiny našej doby.