Kde sa vzalo fyzické divadlo?

Koncept fyzického divadla možno vysledovať až do starovekého Grécka, kde dramatické predstavenia zahŕňali veľké množstvo fyzických pohybov a gest. Gréci verili, že telo je nástrojom vyjadrovania, ktorý dokáže sprostredkovať emócie a myšlienky rovnako efektívne ako slová. V tejto tradícii pokračovali Rimania, ktorí vo svojich komédiách a fraškách využívali fyzické divadlo.

Počas stredoveku bolo fyzické divadlo potláčané Cirkvou, ktorá ho považovala za formu pohanskej zábavy. Prežilo však v ľudových hrách a pouličných predstaveniach. V renesancii začalo opäť prekvitať fyzické divadlo, inšpirované znovuobjavením klasickej gréckej a rímskej drámy.

V 20. storočí sa obnovil záujem o fyzické divadlo s rozvojom nových techník a prístupov. Čiastočne to bolo spôsobené vplyvom moderného tanca, ktorý zdôrazňoval výrazový potenciál tela. Spoločnosti fyzického divadla ako Living Theatre, Bread and Puppet Theatre a Wooster Group začali objavovať nové spôsoby využitia tela pri predstavení.

Fyzické divadlo je dnes dôležitou súčasťou súčasnej divadelnej scény. Používa sa v širokej škále inscenácií, od experimentálneho divadla až po mainstreamové muzikály. Fyzické divadlo umožňuje hercom vyjadrovať sa spôsobmi, ktoré nie sú možné iba slovami, a vytvárajú tak silné a dojemné predstavenia.