Ako predohra postupuje, Chopin zavádza ďalšie textúry na zlepšenie hudobného rozprávania. Jednou z pozoruhodných textúr je použitie oktáv, ktoré vytvárajú plný a rezonančný zvuk. Oktávy sa často používajú v kombinácii s kaskádovými šestnástymi tónmi, čím dodávajú hudbe hĺbku a silu.
Ďalším textúrnym prvkom použitým v Raindrop Prelude je použitie polyrytmov. Polyrytmy vznikajú, keď sa súčasne hrajú dva alebo viac rôznych rytmických vzorov. Chopin používa túto techniku na vytvorenie pocitu rytmickej zložitosti a pohybu.
Okrem týchto primárnych textúr Chopin zahŕňa aj momenty riedkosti a jednoduchosti. To je počuť v strednej časti predohry, kde sa hudba stáva jemnejšou a éterickejšou. Použitie trvalých tónov a jemných arpeggií vytvára pocit pokoja a reflexie, ktorý kontrastuje s turbulentnejšími pasážami skladby.
Celkovo sa textúry v Chopinovom Raindrop Prelude pohybujú od kaskádovitých vzorov podobných dažďovým kvapkám až po plné oktávy a zložité polyrytmy. Zručným kombinovaním týchto rôznych textúr vytvára Chopin bohatú a rozmanitú hudobnú tapisériu, ktorá zachytáva esenciu dažďovej búrky a sprostredkúva jej búrlivé a pokojné aspekty.