Šáh Waliullah (1703 – 1762):
* Reinterpretácia islamského práva: Zdôraznil dôležitosť rozumu a interpretácie (ijtihad) v islame, argumentujúc pre jemnejšie chápanie náboženského práva, ktoré by sa mohlo prispôsobiť meniacim sa časom. To spochybnilo rigidné právne výklady, ktoré v tom čase prevládali.
* Sociálna reforma: Odsúdil sociálnu nespravodlivosť a vyzval na zlepšenie života obyčajných moslimov. Vyzdvihol dôležitosť vzdelávania a sociálnej reformy na posilnenie moslimskej komunity.
* Politické omladenie: Presadzoval silnú a jednotnú moslimskú komunitu, ktorá bola podľa neho nevyhnutná na to, aby odolala vonkajším hrozbám a udržala islamské hodnoty. Tento dôraz na jednotu a sebestačnosť možno vnímať ako výzvu k politickému aktivizmu.
Syed Ahmed Shaheed (1786 – 1831):
* Opozícia voči synkretizmu a inovácii: Odsúdil začleňovanie neislamských praktík do islamu, pričom zdôraznil potrebu návratu k čistote pôvodného islamského učenia. Tento postoj, hoci je kontroverzný, mal za cieľ očistiť náboženskú prax a možno ho považovať za formu reformy.
* Džihád za náboženskú čistotu: Viedol džihád proti sikhským vládcom Pandžábu a tvrdil, že je potrebné brániť islam pred hrozbami. Hoci je tento dôraz na náboženské obrodenie a obranu proti útlaku kontroverzný, možno ho považovať za formu sociálneho a politického odporu.
* Call for Education: Presadzoval zriadenie islamských škôl (madras), aby sa zabezpečilo šírenie islamského poznania a náboženskej výchovy. Tento záväzok k vzdelávaniu možno považovať za podporu intelektuálneho rozvoja v rámci moslimskej komunity.
Dôležité úvahy:
* Kontextové záležitosti: Je dôležité analyzovať ich myšlienky v rámci ich historického kontextu. Tieto postavy pôsobili v spoločnosti, ktorá zápasila s politickými, sociálnymi a náboženskými zmenami.
* Progresívne vs. tradičné: Ich myšlienky boli často prepojené s tradičnými islamskými hodnotami a presvedčením. Je nepresné jednoducho ich kategorizovať ako „progresívnych“ bez uznania komplexnej zmesi reformistických a tradičných prvkov v ich myslení.
* Kontroverzné názory: Obe postavy mali kontroverzné názory a ich výklady islamu a ich metódy reforiem neboli všeobecne akceptované.
Na záver možno povedať, že zatiaľ čo Shah Waliullah a Syed Ahmed Shaheed môžu byť vnímaní ako tí, ktorí majú vo svojich myšlienkach niektoré „progresívne“ prvky – najmä v ich dôraze na rozum, sociálnu reformu a vzdelávanie – je dôležité pristupovať k tejto kategorizácii s nuansami a kontextovým povedomím. Ich dedičstvo zostáva zložité, pričom rôzne interpretácie ich myšlienok pretrvávajú dodnes.