Tu sú tri príklady z „The Pillow Book“, ktoré ilustrujú Shōnagonov pohľad na Masahiro:
1. Jeho príliš formálne správanie: Shōnagon opisuje Masahira ako veľmi formálneho a tvrdého, dokonca aj v neformálnom prostredí. Spomína napríklad, že používa príliš zdvorilý jazyk, aj keď sa rozpráva s blízkymi priateľmi, takže pôsobí trápne a mimo dosahu. Táto formálnosť kontrastuje s uvoľnenejšou a neformálnejšou atmosférou súdu, vďaka čomu pôsobí smiešne.
2. Jeho nepochopenie: Shōnagon rozpráva, ako sa Masahiro snaží pochopiť jednoduché nápady alebo koncepty. Je ľahko zmätený a často nerozumie vtipom alebo situáciám, takže vyzerá ako hlúpy. Tento nedostatok pochopenia možno považovať za znak jeho intelektuálnej menejcennosti, čo prispieva k tomu, že je vnímaný ako výsmech.
3. Jeho prehnané činy: Shōnagon opisuje Masahirove činy ako príliš dramatické a divadelné. Má tendenciu prehnane reagovať na situácie a robiť zo seba veľkú šou, čo mu príde vymyslené a hlúpe. Táto tendencia zveličovať svoje emócie ešte viac umocňuje dojem, že ide skôr o pobavenie než o rešpekt.
Hoci Shōnagon neposkytuje zoznam troch konkrétnych činov, jej rafinované zobrazenie Masahirových manierov, nedorozumení a prehnaného správania vytvára jasný obraz o niekom, koho neberie vážne a často je predmetom posmechu.