1. Aliterácia: Opakovanie spoluhláskových zvukov na začiatku slov, ako napríklad „pľakanie“ alebo „rýchla hnedá líška preskočila lenivého psa“.
2. Protiklad: Porovnanie dvoch kontrastných myšlienok alebo obrazov, ako napríklad „láska a nenávisť“ alebo „svetlo a tma“.
3. Asonancia: Opakovanie samohlások v slovách, ako napríklad „biť“ a „stretnúť sa“ alebo „dážď“ a „bolesť“.
4. Súzvuk: Opakovanie spoluhlások v slovách, ako napríklad „netopier“ a „mačka“ alebo „pes“ a „hmla“.
5. Hyperbola: Preháňanie používané na vytvorenie dôrazu alebo humoru, ako napríklad „Smial som sa tak, že som plakal“ alebo „Som taký hladný, že by som mohol zjesť koňa.“
6. Metafora: Porovnanie dvoch odlišných vecí bez použitia slov „ako“ alebo „ako“, napríklad „mesiac je perla na nočnej oblohe“ alebo „život je cesta“.
7. Metonymia: Nahradenie jedného slova druhým, ktoré je s ním úzko spojené, ako napríklad „koruna“ za „kráľa“ alebo „Biely dom“ za „prezidenta“.
8. Onomatopoja: Používanie slov, ktoré napodobňujú zvuky, ako napríklad „bzučanie“, „syčanie“, „trúbenie“, „šplechnutie“, „praskanie“, „škrípanie“, „cvrlikanie“ alebo „rachot“.
9. Oxymoron: Kombinácia dvoch zdanlivo protichodných pojmov, ako napríklad „jumbo krevety“ alebo „horkosladké“.
10. Paralelnosť: Používanie podobných gramatických štruktúr v po sebe nasledujúcich frázach alebo vetách, ako napríklad „Prišiel som, videl som, zvíťazil som“ alebo „My ľudia, aby sme vytvorili dokonalejšie spojenie...“
11. Personifikácia: Dať zvieraťu, predmetu alebo nápadu ľudské vlastnosti, ako napríklad „vietor šepkal cez stromy“ alebo „hviezdy tancovali na oblohe“.
12. Prirovnanie: Porovnanie dvoch odlišných vecí pomocou slov „ako“ alebo „ako“, ako napríklad „utekal ako vietor“ alebo „bola šťastná ako mušle“.
Keď sa zoznámite s týmito a inými rečníckymi prostriedkami, môžete lepšie pochopiť a oceniť silu jazyka a spôsob, akým sa používa na vyjadrenie významu a vytvorenie vplyvu v písaní a reči.