1. Logické argumenty: Antigona uvádza logické uvažovanie odkazom na ich povinnosť sestier uctiť si a pochovať svojho brata Polynicesa. Tvrdí, že ho nemôžu opustiť a musia sa vzoprieť príkazom kráľa, keďže nepísané zákony bohov vyžadujú riadne pochovanie.
2. Odvolanie sa na morálku: Antigona apeluje na Ismenin morálny kompas, pripomínajúc jej spoločné hodnoty a presvedčenie o posvätnosti rodinných zväzkov. Zdôrazňuje, že by sa nemali báť trestu od kráľa v porovnaní s božím trestom, ktorý im môže hroziť za zanedbanie svojich povinností.
3. Následné myslenie: Antigona poukazuje na možné dôsledky ich nečinnosti. Tvrdí, že ak sa im nepodarí pochovať Polynices, nielenže budú ignorovať práva svojho brata, ale zároveň vytvoria nebezpečný precedens, ktorý by mohol podkopať reputáciu ich rodiny a ich vlastnú osobnú integritu.
4. Odkaz na sociálne normy: Antigona zdôrazňuje spoločenské očakávania a normy týkajúce sa správneho pochovávania mŕtvych. Tvrdí, že nemôžu ignorovať tieto normy a zvyky bez toho, aby čelili sociálnemu nesúhlasu a morálnej vine.
5. Porovnanie motivácií: Antigona stavia svoje pohnútky do kontrastu s Ismeninými obavami o moc kráľa. Tvrdí, že si cení božské zákony a rodinné záväzky nad akýmkoľvek strachom z trestu, čím demonštruje svoje racionálne uprednostňovanie morálnych princípov.
Celkovo Antigona v úvodnej scéne s Ismene využíva rozum tým, že predkladá logické argumenty, apeluje na spoločnú morálku, zvažuje dôsledky svojich činov, odkazuje na spoločenské normy a dáva do kontrastu ich motivácie. Jej uvažovanie sa pokúša presvedčiť Ismene, aby sa k nej pripojila v ich povinnosti, zdôrazňujúc dôležitosť ctenia si ich brata a presadzovania posvätnosti rodinných zväzkov.