1. štvorkolka
-"Keď, v hanbe s majetkom a mužskými očami..."
Báseň sa otvára pocitom osobnej skľúčenosti a nešťastia. Slovo „hanba“ nastavuje pochmúrny tón, čo naznačuje stav, keď je človek v nemilosti a že sa mu nedarí (šťastím alebo osudom) a úsudkom iných.
-"Ja sám počúvam svoj vyvrhnutý stav..."
Shakespeare sa prezentuje ako izolovaný, sám vo svojom smútku, ktorý roní slzy nad svojimi nešťastnými okolnosťami. Slovo „beweep“ vyjadruje hlboký smútok a sebaľútosť.
-"A trápiť hluché nebo mojimi výkrikmi bez topánok..."
Obraz výkrikov rečníka, ktorý sa nemôže dostať do neba, znamená pocit bezmocnosti a zúfalstva. Prídavné meno „bez čižmy“ zdôrazňuje márnosť jeho úsilia a umocňuje náladu skľúčenosti.
2. štvorkolka
-"A pozri sa na seba a preklínaj môj osud..."
Básnikova sebareflexia naberá smutný smer, keď sa konfrontuje s vlastnou situáciou a obviňuje svoj osud. Slovo „prekliatie“ umocňuje hĺbku jeho vnútorného nepokoja a frustrácie, čo naznačuje silnú emocionálnu reakciu na jeho okolnosti.
-"Prajem si ešte jedného bohatého v nádeji..."
Shakespeare vyjadruje túžbu po lepšom stave, túžbu byť ako niekto, kto má väčší zmysel pre nádej a optimizmus. Prirovnanie zvýrazňuje jeho vlastný nedostatok a prehlbuje náklonnosť.
-"Rád by som ho mal, ako on s priateľmi posadnutý..."
Túžba rečníka sa rozširuje na jeho fyzický vzhľad a vzťahy, pretože si želá stelesniť vlastnosti, o ktorých si myslí, že by ho urobili šťastnejším a akceptovaným. To ešte viac zosilňuje pocit ľútosti a sebakritiky.
Na záver, prvé dve štvorveršia Sonnetu 29 vytvárajú náladu introspekcie a emocionálnej zraniteľnosti s prevládajúcim pocitom nespokojnosti a sebaobviňovania. Shakespeare efektívne vyjadruje vnútorný boj rečníka, keď zápasí s pocitmi hanby, osamelosti a nespokojnosti.