1. Zrušenie Kreonovho varovania:
Keď Kreón varuje Oidipa, aby nepokračoval vo vyšetrovaní Laiovej vraždy, Oidipus ho obviní z nelojálnosti a pokusu o prevzatie moci. Odmieta Kreónove obavy a trvá na pokračovaní vyšetrovania, čím demonštruje svoju sebaistotu a nerešpektuje rady iných.
2. Konfrontácia s Tiresiasom:
Počas stretnutia so slepým prorokom Tiresiasom je Oidipus čoraz viac rozrušený a odmietavý, keď Tiresias naznačuje pravdu o Oidipovej minulosti. Obviňuje Tiresiasa z podvodu a naznačuje, že je v tajnej dohode s Kreónom, aby ho podkopal. Oidipova arogancia mu bráni zvážiť možnosť, že Tiresias môže mať cenné informácie.
3. Odmietnutie proroctva:
Keď Tiresias odhalí proroctvo, že Oidipus zabije jeho otca a ožení sa s jeho matkou, Oidipus túto predpoveď rázne odmietne. Odmieta to ako nezmysel a tvrdí, že Tiresias je motivovaný osobnou zášťou. Oidipusovo odmietnutie prijať možnosť vlastnej viny podčiarkuje jeho arogantnú vieru v jeho nezraniteľnosť.
4. Obvinenia proti Kreonovi a Tiresiovi:
Ako hra postupuje a objavuje sa pravda o Oidipovej minulosti, stáva sa čoraz viac defenzívnym a paranoidným. Obviňuje Kreóna aj Tiresiasa zo sprisahania proti nemu a pokúša sa zdiskreditovať ich slová. Oidipova arogancia mu bráni uznať svoje chyby a prijať zodpovednosť za svoje činy.
5. Seba-ospravedlnenie:
Dokonca aj po odhalení svojho tragického osudu Oidipus naďalej prejavuje aroganciu tým, že sa pokúša ospravedlniť svoje činy. Tvrdí, že jeho zločiny boli neúmyselné a že nie je celkom vinný. Jeho sebaospravedlnenie dokazuje jeho neschopnosť plne pochopiť dôsledky svojich činov a niesť za ne zodpovednosť.
Oidipova arogancia nakoniec vedie k jeho pádu, pretože nedokáže rozpoznať svoje vlastné chyby a obmedzenia. Jeho prílišná pýcha a arogancia mu bránia vidieť pravdu a podniknúť potrebné kroky na odvrátenie jeho tragického osudu.