Recitatív je typ vokálnej hudby, ktorý sa vyznačuje svojim deklamačným štýlom. Zvyčajne sa spieva vo voľnom rytme a sleduje prirodzený rytmus textu, pričom melódia a sprievod poskytujú slovám podporu. Tu sú niektoré z kľúčových vlastností recitatívu:
1. Rozprávkový alebo dramatický text: Recitatíva často rozprávajú príbeh, sprostredkúvajú emócie alebo prezentujú informácie dramatickým spôsobom. Text recitatívu je zvyčajne slabičný, čo znamená, že každá slabika textu zodpovedá jednej note v hudbe.
2. Deklamačný štýl: Prednes textu v recitatíve je rečový, pričom spevák využíva prirodzené rytmy reči a skloňovanie. Melódia je flexibilná a sleduje prirodzený vzostup a pád hovoreného slova, čím vytvára pocit naliehavosti a bezprostrednosti.
3. Minimálny sprievod: Recitatíva často sprevádza jednoduchá a riedka inštrumentácia. Sprievod zvyčajne pozostáva z jedného nástroja, ako je klavír, čembalo alebo gitara, ktorý poskytuje harmonickú podporu a zdôrazňuje dramatické prvky textu.
4. Melodická a harmonická jednoduchosť: Recitatívy majú zvyčajne jednoduché melodické linky, ktoré slúžia na zvýšenie jasnosti a dramatického účinku textu. Harmonické priebehy sú často priamočiare a zameriavajú sa na funkčnú harmóniu na podporu naratívneho toku hudby.
5. Dôraz na výraz a rozprávanie: Hlavným cieľom recitatívu je podať text expresívne a sprostredkovať emócie, príbeh alebo informácie, ktoré obsahuje. Spevák musí mať vynikajúcu dikciu a vokálnu techniku, aby efektívne komunikoval zamýšľané posolstvo recitatívu.
Recitatíva sa bežne vyskytujú v operách, oratóriách, kantátach a iných vokálnych dielach, kde zohrávajú dôležitú úlohu pri posúvaní deja alebo poskytovaní kontextu a emocionálnej hĺbky príbehu alebo postavám. Ponúkajú kontrast k štruktúrovanejším a lyrickejším úsekom skladby, čím vytvárajú rovnováhu medzi rozprávaním a hudobným vyjadrením.