Antigóna:
1. Určenie a vyriešenie: Antigona demonštruje neochvejné odhodlanie vo svojej misii pochovať svojho brata Polynicesa, napriek tomu, že edikt kráľa Kreóna to zakazuje. Je pevne presvedčená, že musí splniť svoju náboženskú a morálnu povinnosť, aj keby to malo znamenať popretie zákona.
2. Láska a vernosť: Antigonina silná láska k bratovi a jej zmysel pre lojalitu k rodine poháňajú jej činy. Verí, že je jej povinnosťou ctiť si a chrániť pamiatku svojho brata, aj keď tým ohrozuje svoj vlastný život.
3. Vášeň a vzdor: Antigonina vášeň pre spravodlivosť a jej ochota vzdorovať autorite sú ústredným bodom jej postavy. Nebojí sa postaviť za to, v čo verí, aj keď to znamená napadnúť mocného vládcu Théb.
4. Pýcha a tvrdohlavosť: Antigonina hrdosť a tvrdohlavosť prispievajú k jej pádu. Odmieta sa podvoliť Kreónovej autorite alebo ohroziť jej zásady, aj keď je jasné, že jej činy budú mať tragické následky.
Ismene:
1. Strach a opatrnosť: Primárnou emóciou Ismene je strach. Bojí sa vzoprieť sa Kreónovmu ediktu a prípadným následkom pre seba a jej sestru. Vyzýva Antigonu, aby bola opatrná a vyhýbala sa takémuto nebezpečnému riziku.
2. Obavy a obavy: Ismene veľmi záleží na svojej sestre a obáva sa o jej bezpečnosť. Snaží sa odradiť Antigonu od jej plánu, varuje ju pred nebezpečenstvom a nabáda ju, aby zvážila praktické dôsledky svojich činov.
3. Ľutovanie a vina: Po tom, čo Antigona prejde svojím plánom a je odsúdená na smrť, Ismene je naplnená ľútosťou a pocitom viny. Vyčíta si, že nepodporila svoju sestru, a má pocit, akoby nesplnila svoju súrodeneckú povinnosť.
4. Prijatie a odoslanie: Na rozdiel od Antigoninho vzdorovitého postoja Ismene nakoniec akceptuje Kreónovu autoritu a dôsledky ich činov. Uznáva, že si svoj osud privodili sami a rezignuje na ich tragický koniec.
Protikladné emócie Antigony a Ismene v celej hre vedú konflikt a vytvárajú komplexnú drámu, ktorá skúma témy povinnosti, lojality, rodinných väzieb, individuálneho svedomia a dôsledkov neposlušnosti.