Arts >> Umenie a zábava >  >> divadlo >> monológy

Ako by ste opísali náladu na konci štvrtého dejstva Julius Caesar od Williama Shakespeara?

Na konci štvrtého dejstva Juliusa Caesara od Williama Shakespeara vládne nálada rastúceho strachu a chaosu po vražde Juliusa Caesara. Antonyho reč nad Caesarovým telom dokázala zmeniť náladu zaspievaných ľudí zo šoku na hnev a túžbu po pomste sprisahancom.

1. Napätie: Po Caesarovom zavraždení a Antonyho mocnom prejave sú emócie už plné. Sprisahanci sa boja o život a s neistotou o svojich ďalších krokoch sa stiahli do hlavného mesta. Napätie vo vzduchu je hmatateľné, zatiaľ sa uvidí, ako sa bude vyvíjať verejné pobúrenie proti nim.

2. Strach: Obyvatelia Ríma sú zachvátení strachom a odporom voči sprisahancom za to, že narušili ich životy a spochybňovali zavedený poriadok. Obavy sú živené strategickým používaním Antonyho rétoriky, ktorá vykresľuje sprisahancov ako krvilačných tyranov. Strach davu sa prejavuje v ich hneve a pripravenosti obrátiť sa proti atentátnikom.

3. Neistota: Existuje veľká neistota, aký bude priebeh udalostí. Budúcnosť republiky visí na vlásku, na jednej strane sú sprisahanci a na druhej Antony, Octavius ​​a Lepidus. Atmosféra je podfarbená neistotou, kto z tohto boja o moc vyjde ako víťaz.

4. Chaos: Ulice sú uvrhnuté do chaosu, keď búriaci sa dav podpaľuje domy sprisahancov. Dav je nekontrolovateľný a poháňaný pocitom pomsty. Táto chaotická situácia ďalej prispieva k pocitu neporiadku a nestability v Ríme.

5. Predstavy: Keď sa blíži koniec hry, je tu pocit blížiacej sa záhuby a predtuchy. Náladu zhorší poznanie, že politická krajina Ríma bola konaním sprisahancov nenapraviteľne zmenená a dôsledky sa ešte len naplno prejavia.

Stručne povedané, nálada na konci štvrtého dejstva v Julius Caesar je náladou napätia, strachu, neistoty, chaosu a predzvesti. Hra pripravuje pôdu pre intenzívne vyvrcholenie udalostí v záverečnom dejstve.

monológy

súvisiace kategórie