1. Dôraz na rodinné putá:Príhovor zdôrazňuje hlbokú lásku a lojalitu Antigony k jej zosnulým bratom Polynikovi a Eteoklovi. Jej odmietnutie opustiť ich telá dokazuje jej silné rodinné putá a dôležitosť uctenia si mŕtvych podľa jej viery a zvykov.
2. Vyjadrenie smútku a frustrácie:Antigonine slová vyjadrujú jej smútok a úzkosť nad tragickým osudom jej bratov, utrpením, ktoré prežíva, a jej pocitom bezmocnosti. Jej emocionálny stav vyvoláva u divákov empatiu, pretože sa dokážu vžiť do jej bolesti a pochopiť jej zúfalé činy.
3. Nespravodlivosť zákona:Reč vrhá svetlo na tvrdý a nespravodlivý zákon nastolený Kreónom, ktorý zakazuje pochovanie Polynice. Diváci môžu vnímať, že Antigonin odpor k tomuto zákonu pramení z jej morálnych zásad a túžby ctiť si brata, nie zo vzdoru či vzbury.
4. Obeta a nezištnosť:Antigonina reč odhaľuje jej ochotu obetovať sa pre brata a svoje hodnoty. Potenciálny trest za svoje činy prijíma bez strachu, čím naznačuje svoju nezištnú oddanosť svojej povinnosti.
5. Kontrast s Kreónom:Postavením Antigoninej emocionálnej zraniteľnosti s Kreónovým chladným a nemilosrdným postojom môžu diváci vidieť ostrý kontrast medzi ich postavami. Antigonina ľudskosť a empatia sa stávajú zreteľnejšími v porovnaní s Kreónovým drsným a neústupným postojom.
Celkovo tento prejav vytvára sympatie k Antigone tým, že prezentuje multidimenzionálnu postavu, ktorú poháňa láska, smútok a zmysel pre náboženskú povinnosť. Kontrast medzi jej emóciami a Kreonovou neústupčivosťou ešte viac umocňuje jej sympatické stvárnenie v hre.