Konatívne procesy sú tie, ktoré súvisia s vôľou a vôľou, ako sú túžby, zámery a rozhodnutia. Zahŕňajú aktívne sledovanie cieľov a reguláciu správania. Konatívne procesy sú často v kontraste s kognitívnymi procesmi, ktoré súvisia s intelektom a získavaním vedomostí, ako je vnímanie, pamäť a uvažovanie.
Kognitívne procesy sú tie, ktoré sa podieľajú na získavaní, spracovávaní a využívaní znalostí. Zahŕňajú vnímanie, pozornosť, pamäť, myslenie a riešenie problémov. Kognitívne procesy sú často v kontraste s konatívnymi procesmi, ktoré sa podieľajú na regulácii správania a dosahovaní cieľov.
Vo všeobecnosti sa konatívne procesy viac zaoberajú praktickými aspektmi duševného života, zatiaľ čo kognitívne procesy sa viac zaoberajú teoretickými aspektmi. Tieto dva typy procesov sú však úzko prepojené a vzájomne sa ovplyvňujú zložitými spôsobmi. Napríklad konatívne procesy môžu ovplyvňovať kognitívne procesy nasmerovaním pozornosti a motivácie, zatiaľ čo kognitívne procesy môžu ovplyvňovať konatívne procesy poskytovaním vedomostí a poznatkov, ktoré môžu pomôcť pri usmerňovaní správania.
Tu je niekoľko príkladov konatívnych a kognitívnych procesov:
Konatívne procesy:
* Túžby
* Zámery
* Rozhodnutia
* Ciele
* Motivácia
* Regulácia správania
Kognitívne procesy:
* Vnímanie
* Pozornosť
* Pamäť
* Myslenie
* Zdôvodnenie
* Riešenie problémov
* Získavanie vedomostí
Je dôležité poznamenať, že rozdiel medzi konatívnymi a kognitívnymi procesmi nie je vždy jasný. Niektoré duševné procesy môžu zahŕňať konatívne aj kognitívne prvky. Napríklad rozhodnutie prijať konkrétny čin môže byť ovplyvnené túžbami (konatívne) a presvedčeniami (kognitívne).
Napriek prekrývaniu týchto dvoch typov procesov môže byť rozlíšenie medzi konatívnymi a kognitívnymi procesmi užitočným spôsobom, ako pochopiť rôzne spôsoby, akými myseľ funguje.