Monológ by sa mal hovoriť s rôznou intonáciou, výškou a rytmom, aby sa vytvoril pocit drámy, naliehavosti a emocionálneho spojenia s publikom. Monotónne podanie by sploštilo dopad monológu a sťažilo by divákom zapojenie sa do postavy alebo rozprávaného príbehu.
Navyše, monotónny monológ sa môže pre publikum rýchlo stať monotónnym, čo spôsobí, že stratí záujem alebo sa dokonca začne nudiť. Preto, aj keď je to možné, hovorenie monológu v monotónnosti nie je vo všeobecnosti vhodné ani efektívne pri rozprávaní príbehu alebo predstavení.