Tu je to, čo robí:
* Vyjadruje svoje emocionálne nepokoje. Cíti silné spojenie s hrou a považuje to za „zrkadlo“ pre svoju vlastnú situáciu. Je roztrhaný medzi jeho túžbou po pomste a jeho strachom z konania.
* uvažuje o schopnosti hráčov vyvolať emócie. Uznáva silu umenia, aby vzbudila naše srdcia a mysle, silný kontrast k situácii v reálnom živote, ktorej čelí.
* Pochybuje o svojej vlastnej prokrastinácii. Využíva sa za to, že nekonáva kroky, pričom ako porovnávate vášeň hráčov.
* sa rozhodne „chytiť svedomie kráľa.“ Rozhodne sa použiť hru ako pascu v nádeji, že odhalí Claudiusovu vinu a zdôvodňuje svoje vlastné činy.
Tento kľúčový moment znamená zlom v hre. Hamletov vnútorný konflikt sa zintenzívňuje a rozhodne sa zohrávať aktívnejšiu úlohu pri hľadaní spravodlivosti. Hra sa stáva katalyzátorom jeho činov, čo vedie k dramatickým udalostiam, ktoré sa odohrávajú v zostávajúcich činoch.