Okrem toho existovalo presvedčenie, že ženy sú príliš emocionálne a iracionálne na to, aby mohli efektívne vystupovať na pódiu. Predpokladalo sa, že ženy nebudú schopné ovládať svoje emócie a budú počas vystúpení náchylné na záchvaty hystérie. Tento názor podporovali prevládajúce vedecké a lekárske teórie tej doby, ktoré zobrazovali ženy ako vo svojej podstate slabšie a emocionálnejšie ako muži.
V dôsledku týchto sociálnych a kultúrnych faktorov ženy po mnoho storočí nesmeli hrať v divadelných hrách. Až koncom 17. storočia sa v niektorých európskych krajinách začali na javisku objavovať ženy a už vtedy sa často obmedzovali len na hranie určitých úloh, napríklad slúžky alebo staršie ženy. Až v 19. storočí začali ženy získavať viac príležitostí vystupovať na javisku a hrať širšie spektrum rolí.