1. Morálna výčitka: Macbethova zrada jeho kráľa Duncana by nepochybne vyvolala silný morálny nesúhlas. Alžbetínska éra mala hlbokú úctu k monarchii a každý čin, ktorý ohrozoval zavedený poriadok, by sa považoval za vážny priestupok proti spoločenským aj náboženským normám.
2. Politické obavy: Macbethove činy by vyvolali obavy z politickej nestability a možných dôsledkov nespútaných ambícií. Hra slúži ako varovný príbeh o nebezpečenstvách nekontrolovanej moci a deštruktívnych účinkoch, ktoré môže mať na jednotlivcov a spoločnosť ako celok.
3. Tragický hrdina: Napriek morálnej výčitke mohli diváci rozpoznať aj Macbetha ako tragickú postavu, kedysi čestného muža, ktorého dohnali k temným činom proroctvá čarodejníc a jeho vlastné silné túžby. Jeho vypadnutie z milosti by vyvolalo pocit ľútosti a hrôzy, čo by podnietilo diskusie o zložitosti ľudskej povahy a nebezpečenstvách podľahnúť pokušeniu.
4. Politická relevancia: Shakespearovo publikum by bolo oboznámené so zradnou politickou klímou tej doby, vrátane sprisahaní, sprisahaní a zmien moci. Macbethov príbeh mohol rezonovať s ich súčasnými politickými skúsenosťami a obavami.
5. Ocenenie za dramatické rozprávanie: Hoci nesúhlasili s Macbethovými činmi, diváci by ocenili zručné rozprávanie a dramatickú intenzitu hry. Shakespearova schopnosť vytvárať napätie, konflikty a emocionálnu hĺbku by ich uchvátila a poskytla príležitosť na zamyslenie a diskusiu.
Celkovo by diváci počas Shakespearových čias pravdepodobne považovali Macbetha za komplexnú postavu, ktorej činy podnietili množstvo emócií a reakcií vrátane morálneho nesúhlasu, politických obáv, tragických sympatií a uznania dramatického umenia hry.