Tu je analýza monológu:
- Obrázkový jazyk :Rómeo používa živé obrazy a metafory, aby opísal svoju lásku k Júlii. Prirovnáva ju k slnku, hviezdam a vzácnym šperkom. Tieto prirovnania zdôrazňujú Júliinu krásu a hodnotu v Romeových očiach.
- Hyperbola :Romeove prejavy lásky sú často prehnané, hraničiace s hyperbolou. Napríklad hovorí, že jej krása „núti slepých žmurkať“. Toto zveličovanie vyjadruje intenzitu Romeových citov a jeho neschopnosť plne pochopiť Júliinu krásu.
- Rétorické otázky :Romeo položí sériu rečníckych otázok, ako napríklad "Čo má za ruku?" a "Aká je jej rukavica?" Tieto otázky zdôrazňujú Júliine fyzické vlastnosti a zdôrazňujú Romeovu túžbu byť jej blízko.
- Rým a meter :Samolog je napísaný jambickým pentametrom, básnickou formou pozostávajúcou z desiatich slabík na riadok, pričom po prízvučnej slabike nasleduje neprízvučná slabika. Tento rytmus dodáva Romeovmu prejavu hudobnú kvalitu a zvyšuje emocionálny dopad jeho slov.
Celkovo tento monológ slúži na odhalenie hlbokej a vášnivej lásky Rómea k Júlii, ktorá predznamenáva tragické udalosti, ktoré sa budú odohrávať v priebehu ich milostného príbehu.