* Priamo. Shakespeare často vo svojich prológoch a epilógoch oslovoval pozemšťanov priamo a žiadal ich, aby boli ticho, pozorne počúvali a ocenili hru. Napríklad v prológu *Henry V* Shakespeare hovorí:
>O pre ohnivú múzu, tá by stúpala
>Najjasnejšie nebo vynálezov,
>Kráľovstvo pre javisko, princovia na hranie
>A panovníci, aby videli napučiavajúcu scénu!
>Potom by mal bojovný Harry, ako on sám,
>Predpokladajme prístav na Marse; a v jeho pätách,
>Pripútaný ako psy, mal by hlad, meč a oheň,
>Prikrčte sa do zamestnania. Ale prepáčte, páni všetci,
>Plochí nevychovaní duchovia, ktorí sa odvážili
>Na tomto nehodnom lešení zrodiť
>Tak skvelý predmet:dokáže tento kokpit obsiahnuť
>Rozľahlé polia Francúzska? alebo môžeme napchať
>V rámci tohto dreveného O samé prilby
>To vydesilo vzduch v Agincourte?
>Ó, prepáčte! keďže krivá postava môže
>Dosvedčte na malom mieste milión,
>A my, šifry k tomuto skvelému akceptu,
>Na vašich imaginárnych silách pracujte.
>Predpokladajme, že v páse týchto stien
>Teraz sú uväznené dve mocné monarchie,
>Ktorého vysoko zdvihnuté a priliehajúce predné strany
>Nebezpečné úzke časti oceánu sa delia:
>Odhaľ naše nedokonalosti svojimi myšlienkami;
>Na tisíc častí rozdeľ jedného človeka,
>A urobte imaginárnu hádku;
>Keď hovoríme o koňoch, myslite na to, že ich vidíte
>Tlačanie ich hrdých kopýt i' prijímajúcej zemi;
>Lebo to sú vaše myšlienky, že teraz musia zdobiť našich kráľov,
> Nosiť ich sem a tam, skákať o'er time,
>Otáčanie úspechom mnohých rokov
>Do presýpacích hodín; za akú dodávku,
>Priznaj ma k tejto histórii,
>Kto prológ, ako vaša pokorná trpezlivosť, modlite sa,
>Jemne počuť, láskavo posudzovať našu hru.
V tomto prológu Shakespeare žiada prízemných, aby odpustili nedokonalosti inscenácie, aby využili svoju fantáziu na vyplnenie medzier a aby boli trpezliví a láskaví pri posudzovaní hry.
* Cez boky. Shakespeare tiež používal príhovory k príhovorom k základom, často na poskytnutie komickej úľavy alebo na to, aby divákom umožnil nahliadnuť do myšlienok alebo pocitov postavy. Napríklad v knihe *Much Ado About Nothing* Benedick hovorí:
>"Keď som povedal, že zomriem ako mládenec, nemyslel som si, že by som mal žiť, kým sa nevydám."
Vďaka tomu môžu diváci vedieť, že Benedick nie je taký odporca manželstva, ako o sebe tvrdí.
* Prostredníctvom monológov. Soliloquie sú prejavy, v ktorých postava hovorí nahlas sama k sebe a Shakespeare ich často používal na priame oslovenie pozemšťanov. Napríklad v *Hamlet* Hamlet hovorí:
>"Byť či nebyť, to je otázka:
>Či je ušľachtilejšie v mysli trpieť
> Praky a šípy nehorázneho šťastia,
>Alebo vziať zbrane proti moru problémov,
>A odporovaním ich ukončite. Zomrieť, spať...
>Už nie - a po spánku povedať, že končíme
>Bolesť srdca a tisíc prírodných šokov
>To telo je dedičom, je dovŕšením
> Zbožne si to želať. Zomrieť, spať...
>Spánok, možno snívať:áno, je tu ten drb,
>Lebo v tom spánku smrti môžu prísť aké sny
>Keď sme zamiešali túto smrteľnú cievku,
>Musíte nám dať pauzu. Je tam rešpekt
>To robí katastrofu tak dlhou životnosťou.
>Lebo kto by zniesol biče a opovrhnutie časom,
> Utláčateľ sa mýli, hrdý človek sa mýli,
>Bolesti opovrhovanej lásky, meškanie zákona,
> Drzosť úradu a pohŕdanie
>Tá trpezlivá zásluha nehodných berie,
>Keď on sám môže urobiť svoj pokoj
>S holým bodkinom? kto by zniesol fardel,
> Grútať a potiť sa pod unaveným životom,
>Ale ten strach z niečoho po smrti,
>Neobjavená krajina, z ktorej rod
>Žiadny cestovateľ sa nevráti, láme si vôľu
>A núti nás radšej znášať tie neduhy, ktoré máme
>Než letieť k iným, o ktorých nevieme?
>Takto svedomie robí z nás všetkých zbabelcov,
>A teda natívny odtieň rozlíšenia
>Je chorý na bledé myšlienky,
>A podnik veľkého rozstupu a momentu
>V tomto ohľade sa ich prúdy zvrtnú,
>A stratiť meno akcie."
Hamlet sa v tomto monológu zamýšľa nad zmyslom života a smrti a o svoje myšlienky a pocity sa podelí priamo s publikom.
Tým, že Shakespeare oslovil pozemšťanov týmito rôznymi spôsobmi, dokázal sa spojiť so svojím publikom na osobnej úrovni a vytvoriť pocit intimity medzi hercami a publikom.