1. Zosobnenie lásky:
Na začiatku si možno lásku v Shakespearovských romantických komédiách predstaviť ako šťastnú a spájajúcu silu. Keď sa však objavia konflikty a prekážky, zosobnenie lásky ako vrtkavej, nemilosrdnej či dokonca krutej signalizuje posun k tragédii. Táto zmena emócií odráža rastúcu neistotu postáv a blížiace sa ťažkosti.
2. Zosobnenie osudu:
Shakespeare často používa personifikáciu na zobrazenie osudu alebo osudu ako síl, ktoré sú mimo ľudskej kontroly. Príbeh sa môže zmeniť, najmä keď sa osud alebo činy iných vonkajších síl stanú hlavným konfliktným bodom v zápletke. Tento posun podčiarkuje pocit beznádeje, ktorý sa často objavuje pri tragédiách.
3. Zosobnenie smrti:
Na označenie nevyhnutnosti a definitívnosti katastrofy Shakespeare používa techniku zosobnenia smrti. Tragédia v zápletke často vyvrcholí smrťou, ktorá môže mať rôzne podoby vrátane choroby, násilia či dokonca duchovného rozkladu. Táto charakteristika zvyšuje pocit úmrtnosti.
4. **Personifikácia prírody v romantickej komédii často zobrazuje prírodu ako pokojnú, harmonickú a podporujúcu. Pri tragédii sa však príroda môže stať tvrdou, neústupčivou a nepriateľskou. Táto zmena ukazuje emocionálnu zmenu, ktorou postavy prechádzajú, ako aj temnejšiu atmosféru deja.
5. Čas prispôsobovania:
Shakespeare používa personifikáciu času na znázornenie prchavých momentov, blednúcej krásy a neodvratného vývoja udalostí. Toto zariadenie zdôrazňuje pocit naliehavosti a bezmocnosti tragického hrdinu zvrátiť neúprosné plynutie času.
Príklady z konkrétnych Shakespearovských hier:
1. * Láska a tragédia v Rómeovi a Júlii: Zdá sa, že láska spočiatku spája Rómea a Júliu dohromady v neochvejnej oddanosti, no ako sa prekážky vynárajú na povrch a ich rozhodnutia sa stávajú dramatickejšími, kedysi milujúca láska sa postupne premení na silu, ktorá poháňa ich zánik.
2. Zosobnenie osudu v Macbethovi: Čarodejnice predstavujú osud a predpovedajú Macbethovu budúcnosť. Ich prorocké vízie uväznia Macbetha v sieti ambícií, chamtivosti a krviprelievania. Zlom v zápletke a Macbethov nezvratný osud sú označené týmto zosobnením osudu.
3. Osobenie smrti v Hamletovi: Samotná prítomnosť smrti sa často spomína v podobe Ducha Hamletovho otca. Túžba Ducha po pomste spustí reťaz tragických udalostí, ktoré vyústia do Hamletovho pádu do šialenstva a zúfalstva.
4. Zosobnenie prírody v "The Tempest": Prosperove magické schopnosti mu dávajú kontrolu nad prírodnými prvkami v hre. Príroda sa v 1. akte mení z pokojného prístavu na jeho ostrove na nahnevanú silu, ktorá odzrkadľuje jeho vlastné emocionálne otrasy.
5. Zosobnenie času v "The Winter's Tale": Leontesova závisť a podozrievavosť voči Hermioninej čistote majú hrozné účinky na jeho kráľovstvo aj vzťahy. Keď sa Leontes dozvie túto skutočnosť a pokúsi sa o nápravu, čas uplynul a príbeh nabral pochmúrny spád.
Shakespearovo majstrovstvo v personifikácii vytvára hlboký ponor do drámy, zvyšuje emocionálne účinky a symbolizuje rozsiahlejšie existenciálne témy. Táto metóda kladie dôraz na hlavné dejové zvraty a zdôrazňuje posun od raného optimizmu a lásky k romantike k temným témam a tragickým udalostiam v shakespearovskej literatúre.