1. Oidipovo objavenie jeho skutočnej identity:
Jedna z ústredných peripetií v hre nastáva, keď Oidipus zistí, že nevedomky zabil svojho otca Laia a oženil sa s jeho matkou Jocastou. Toto odhalenie je šokom pre Oidipa, ktorý hľadal vraha Laia a považoval sa za záchrancu Téb. Objav úplne zmení jeho život a postaví ho na cestu sebazničenia.
2. Metafora slepoty:
Keď sa Oidipus dozvie pravdu o svojej minulosti, oslepí sa ako forma trestu za svoje činy. Táto fyzická peripetia symbolizuje jeho vnútornú slepotu a zničenie jeho sveta. Oidipova slepota slúži ako metafora jeho neschopnosti vidieť pravdu a dôsledky svojich činov.
3. Kreonovo zjavenie:
Ďalšia peripetia nastáva, keď Kreón, Oidipov švagor, odhalí, že orákulum predpovedalo, že Oidipus zabije jeho otca a ožení sa s jeho matkou. Toto odhalenie pridáva do Oidipovho príbehu ďalšiu vrstvu tragédie, pretože ukazuje, že jeho osud bol vopred určený a nakoniec nebol schopný mu uniknúť.
4. Samovražda Jocasty:
Hra vyvrcholí, keď Jocasta, Oidipova matka a manželka, po odhalení pravdy o ich vzťahu spácha samovraždu. Táto udalosť ešte viac znásobuje Oidipovo utrpenie a vinu, pretože je ponechaný sám čeliť následkom svojich činov.
Tieto prípady peripetií v Oidipusovi Rexovi vytvárajú pocit dramatickej irónie, kde si publikum uvedomuje pravdu, zatiaľ čo hlavný hrdina zostáva v nevedomosti. Náhle zvraty a zmeny osudov prispievajú k tragickosti hry a vyvolávajú u divákov ľútosť a strach, ktoré sú kľúčovými prvkami aristotelovskej tragédie.