1. "Liga červených hláv": Príbeh spočiatku naznačuje, že „Liga červených hláv“ je významnou zápletkou, pričom jej členovia sú zdanlivo zapojení do bizarnej schémy. To vedie čitateľa k presvedčeniu, že by to mohlo byť relevantné pre celkové tajomstvo. Liga sa však ukazuje ako jednoduchá fasáda, ktorá má odpútať pozornosť od skutočnej schémy.
2. "Chýbajúca" Irene Adler: Príbeh sa otvára predpokladom, že Irene Adlerová je nezvestná a jej zmiznutie je spočiatku prezentované ako zásadný prvok. Neskôr sa však ukázalo, že vôbec nechýba, ale skôr využíva svoje zmiznutie ako taktiku na získanie výhody.
3. „Sfalšovaná“ fotografia: Myšlienka, že Irene Adler má kompromitujúcu fotografiu českého kráľa, je prezentovaná ako ústredný prvok príbehu. Fotografia sa však ukáže ako falošná, ktorú vytvorila Irene Adler, aby mala pod kontrolou situáciu.
4. „Ukradnutý“ diamant: Hoci nejde o skutočného červeného sleďa, príbeh sa spočiatku zameriava na krádež cenného diamantu. Neskôr sa ukáže, že tento prvok je druhoradý, pričom skutočným zameraním je vydieranie s českým kráľom.
5. „Identita“ muža v čiernom: Identita muža v čiernom, ktorý doručí správu od Irene Adlerovej, je spočiatku nejednoznačná, čo pridáva na záhadnosti. Čitateľ však rýchlo zistí, že je to len posol, nie ústredná postava v deji.
V konečnom dôsledku je skutočný červený sleď vo filme „Škandál v Čechách“ prvotným zameraním na „chýbajúcu“ Irene Adlerovú a „kompromisnú“ fotografiu. Doyle šikovne využíva tieto prvky na vytvorenie pocitu tajomstva a napätia, čo vedie čitateľa k presvedčeniu, že sú pre príbeh kľúčové, zatiaľ čo skutočná intriga spočíva v prefíkanej a manipulatívnej osobnosti Irene Adlerovej.