Tu je rozpis Van Helsingových emócií:
* Smútok a smútok: Ako Lucyin lekár a priateľ Van Helsing prežíva hlboký smútok nad jej stratou. Je svedkom jej postupného upadnutia do vampirizmu a jej prípadnej smrti, a to fyzicky aj psychicky. Táto strata ho hlboko zasiahne, o čom svedčí jeho pochmúrne vystupovanie a slávnostné vyhlásenia.
* Úľava: Zatiaľ čo smúti za Lucy, Van Helsing tiež chápe, že jej smrť bola nevyhnutným krokom k porážke Draculu. Rozpoznal, že už podľahla upírskemu vplyvu a už ju nemožno zachrániť. Jej smrť bola preto tragickou, ale nevyhnutnou obeťou, aby ochránila Minu a ostatných pred rovnakým osudom.
* Zmysel pre povinnosť: Van Helsingov zmysel pre povinnosť ho núti pokračovať v boji proti Draculovi, dokonca aj napriek Lucyinej strate. Považuje jej smrť za katalyzátor svojho odhodlania a núti ho nájsť spôsoby, ako natrvalo zničiť upíra a zabrániť ďalším tragédiám.
* Horkosladké prijatie: Van Helsingovo prijatie Lucyinej smrti je zafarbené horkosladkosťou. Uznáva tragické okolnosti jej smrti, no zároveň chápe, že jej smrť bola nevyhnutná na záchranu ostatných. Cíti zodpovednosť ctiť si jej obetu pokračovaním v boji proti monštru.
Je dôležité poznamenať, že Van Helsingove pocity nie sú v románe výslovne uvedené. Jeho činy a slová v celom príbehu však poskytujú vodítka k jeho vnútorným bojom. Nesie na sebe bremeno smútku aj zodpovednosti, vďaka čomu je jeho postava presvedčivým a jemným príkladom ľudskej odolnosti tvárou v tvár temnote.