1. Morálne a filozofické pochybnosti:
* Neistota týkajúca sa Claudiusovej viny: Zatiaľ čo Hamlet verí, že Claudius zavraždil svojho otca, nemá absolútny dôkaz. Predtým, ako urobí taký drastický krok, musí si byť istý.
* Strach z večného zatratenia: Hamlet je hlboko náboženský a verí v posmrtný život. Obáva sa zabíjania v studenej krvi a čeliť božskému úsudku.
* Etika pomsty: Hamlet sa potýka s morálkou, keď vezme život iného, aj keď je to pomstiť nesprávny. Pýta sa, či Revenge skutočne prináša spravodlivosť alebo jednoducho udržiava cyklus násilia.
* Strach z dôsledkov: Hamlet zvažuje potenciálne dôsledky svojich činov vrátane potenciálu politickej nestability a osobných následkov.
2. Psychologické faktory:
* smútok a depresia: Hamlet je hlboko traumatizovaný smrťou jeho otca a bojuje so smútkom, čo ho vedie k pochybnostiam a nečinnosti.
* nerozhodnosť: Hamlet je známy svojou melancholickou povahou a tendenciou zvrhnúť, čo ho paralyzuje, pokiaľ ide o rozhodujúce kroky.
* Strach zo smrti: Hamletov strach z neznámeho posmrtného života prispieva k jeho váhaniu. Bojí sa toho, čo ho po smrti čaká, čo ho núti vziať si svoj vlastný život alebo život iného.
* Túžba po dôkaze: Hamlet túži vidieť, ako Claudiusova vina potvrdila konkrétnejšie, možno prostredníctvom priznania alebo božského zásahu.
3. Dramatický účel:
* Zvýšené napätie a napätie: Hamletove váhanie vytvára dramatické napätie a udržuje publikum hádanie o svojich úmysloch.
* Preskúmanie ľudskej povahy: Hra skúma zložitú povahu ľudskej psychológie vrátane boja medzi rozumom a vášňou, morálkou a pomstou.
* Vytváranie tragického hrdinu: Hamletova nerozhodnosť prispieva k jeho pádu a robí z neho presvedčivého a relatívneho tragického hrdinu.
Je dôležité poznamenať, že tieto dôvody sa vzájomne nevylučujú. Hamletovo váhanie je pravdepodobne komplexnou súhrou viacerých faktorov. Nakoniec, nejednoznačnosť, ktorá obklopuje jeho motívy, je to, čo robí jeho charakter tak fascinujúcim a provokujúcim.