Takto sa publikum môže cítiť na konci tragédie:
negatívne emócie:
* smútok a smútok: Publikum sa pravdepodobne bude cítiť hlboko zarmútené pádom protagonistu a stratou, ktorú zažívajú.
* strach a úzkosť: Tragédia by mohla vyvolať pocit strachu a úzkosti, takže publikum uvažuje o krehkosti života a možnosti podobných nešťastí, ktoré sa im budú diať.
* hnev a frustrácia: Publikum sa môže cítiť nahnevane a frustrované nespravodlivosťou situácie a nespravodlivosti osudu.
pozitívne emócie:
* Zmysel pre uzavretie: Tragédia často poskytuje pocit uzavretia, čím sa príbeh konečne končí.
* Pocit porozumenia: Publikum môže cítiť hlbšie pochopenie ľudského stavu, zložitosti života a výzvy, ktorým ľudia čelia.
* Zmysel pre úctu a obdiv: Publikum môže byť ohromená odolnosťou protagonistu a ich schopnosťou čeliť nepriaznivému nepriaznivému.
Iné emócie:
* Odraz a introspekcia: Publikum by mohlo byť vyzvané, aby uvažovalo o svojich vlastných životoch a hodnotách, berúc do úvahy rozhodnutia, ktorým robia, a následky, ktorým by mohli čeliť.
* Empatia a súcit: Tragédia môže podporovať empatiu pre postavy, čo umožňuje publiku spojiť sa so svojimi zážitkami a emóciami.
* Pocit zvýšeného povedomia: Publikum by mohlo pociťovať zvýšené povedomie o svete okolo seba a všimnúť si krásu a krehkosť života.
Je dôležité poznamenať, že emocionálna reakcia nie je vždy jednoduchá a môže sa veľmi líšiť v závislosti od jednotlivca, ich osobných skúseností a špecifickej tragédie, ktorú zažívajú.
Cieľom tragédie je v konečnom dôsledku vyvolať emócie publika, čo im prinúti uvažovať o živote, smrti a ľudskom stave. Z tohto dôvodu boli tragédie silnou formou umenia po stáročia, ktoré ponúkajú pohľad na zložitosť ľudskej skúsenosti.