1. Vina a strach: Claudius si je hlboko vedomý svojej vlastnej viny, keď zabil svojho brata a oženil sa s Gertrude. Hamletovo neustále smútok a melancholické správanie slúžia ako neustála pripomienka jeho zločinu a potenciál expozície. Čím viac Hamleta prebýva na smrti jeho otca, tým pravdepodobnejšie bude Claudius odhalený.
2. Hrozba pre moc a stabilitu: Claudiusova vláda je postavená na založení podvodu a vraždy. Aby zabezpečil svoju pozíciu, potrebuje zachovať ilúziu legitimity a stability. Hamletov verejný smútok a nevyspytateľné správanie narušujú túto fasádu, zvyšujú podozrenie a potenciálne destabilizujú súd.
3. Osobné nepohodlie: Hamletov smútok je intenzívne osobný a hlboko ovplyvnený, takže Claudius je nepohodlný. Vidí to ako nevítané vniknutie do svojho starostlivo skonštruovaného sveta a neustálu pripomienku jeho vlastných morálnych zlyhaní. Chce, aby sa Hamlet pohol ďalej, aby bol „viac mužom a menej ženy“ (Act 3, scéna 2), aby si mohol slobodne vychutnať svoju novú silu a potešenie.
4. Strach z šialenstva: Hamletove činy a vyhlásenia často hraničia s šialenstvom. Claudius si nie je istý, či je Hamlet skutočne naštvaný alebo ho predstiera ako prostriedok na jeho vystavenie. Táto neistota zvyšuje jeho úzkosť a posilňuje jeho potrebu umlčať Hamleta.
5. Strata kontroly: Claudius je hlavný manipulátor, ktorý sa používa na kontrolu súdu a manipuláciu s ľuďmi vo svoj prospech. Hamletova nepredvídateľná povaha a odolnosť voči ovládaniu ho frustrujú. Chce porozumieť Hamletovým motívom a znovu získať zvršku v ich psychologickej bitke.
Claudiusovo podráždenie je v podstate zložitou zmesou strachu, viny, nepohodlia a túžby po kontrole. Bojí sa Hamletovho potenciálu odhaliť jeho zločin, narušiť jeho moc a ohroziť stabilitu jeho vlády. Hamletov smútok je neustálym pripomienkou Claudiusových morálnych zlyhaní a slúži ako silný symbol dôsledkov jeho konania.