Wiesel sa narodil v Sighete v Transylvánii v roku 1928, kde jeho otec Shlomo bol obchodníkom a jeho matka Sarah bola v domácnosti. Mal tri staršie sestry:Hildu, Béatrice a Tziporu.
V roku 1944, keď mal Wiesel 15 rokov, bol s rodinou deportovaný do koncentračného tábora Osvienčim v Poľsku. Po príchode do Osvienčimu bol Wiesel oddelený od svojej matky a sestier, ktoré boli poslané do plynových komôr, kde ich zabili. Wiesel a jeho otec boli poslaní do koncentračného tábora Buna-Monowitz, kde boli nútení pracovať ako otroci v chemickej továrni.
V roku 1945 boli Wiesel a jeho otec prevezení do koncentračného tábora Buchenwald, kde jeho otec zomrel na hlad a úplavicu niekoľko týždňov pred oslobodením tábora americkými jednotkami. Wiesel prežil Buchenwald a 11. apríla 1945 bol oslobodený.
Wieselove zážitky z koncentračných táborov v ňom zanechali hlboký pocit straty a smútku. Bol odhodlaný povedať svetu o tom, čo sa stalo jemu a jeho ľudu, a sľúbil, že nikdy nezabudne na obete.
Po vojne emigroval Wiesel do USA, kde získal občianstvo v roku 1955. Študoval na parížskej Sorbonne a v roku 1955 ukončil štúdium filozofie na New York University. Začal písať o svojich skúsenostiach z koncentračných táborov a jeho prvá kniha Noc vyšla v roku 1956.
Noc sa stala bestsellerom a bola preložená do viac ako 30 jazykov. Stal sa jedným z najvýznamnejších literárnych diel o holokauste. Medzi ďalšie Wieselove diela patria Mesto za múrom, Lesné brány a Žobrák v Jeruzaleme.
Wiesel získal za svoju prácu množstvo ocenení a vyznamenaní, vrátane Nobelovej ceny za mier v roku 1986. Bol tiež ocenený Prezidentskou medailou slobody, Zlatou medailou Kongresu a Národnou medailou za humanitné vedy.
Wiesel bol od roku 1976 až do svojej smrti profesorom filozofie a judaistiky na Bostonskej univerzite. Bol tiež zakladajúcim členom Múzea pamätníka holokaustu v Spojených štátoch a v rokoch 1982 až 1993 pôsobil ako jeho predseda.
Wiesel zomrel 2. júla 2016 vo veku 87 rokov. Zostala po ňom manželka Marion a dvaja synovia Shlomo a Elisha.