Antigona preukázala neporovnateľnú lojalitu k svojmu mŕtvemu bratovi Polynicesovi tým, že ho vzdorovito pochovala proti Kreonovým príkazom. Tým, že Antigona splnila svoju morálnu povinnosť ctiť si brata, uprednostnila rodinnú lásku pred vonkajšou autoritou a spoločenskými očakávaniami.
Morálna odvaha a občianska neposlušnosť
Antigonina neochvejná viera v morálny imperatív pochovať svojho brata ju viedla k tomu, že poprela zákony krajiny, reprezentované Kreónovým dekrétom. Jej oddanosť spravodlivosti ju podnietila spochybniť autoritu, a to aj za cenu vlastného života, prejavujúc výnimočnú odvahu tvárou v tvár obrovským prekážkam.
Sebaobetovanie a mučeníctvo
Antigonino odhodlanie uctiť si svojho brata ju viedlo k tomu, že dobrovoľne prijala svoj trest, pretože vedela, že to pravdepodobne povedie k jej smrti. Jej sebaobetovanie zdôrazňuje jej neochvejný záväzok voči svojim zásadám a jej pripravenosť znášať osobné utrpenie pre to, čo považovala za správne.
Morálna jasnosť a vzdorovanie nespravodlivým zákonom
Na rozdiel od Kreónovho prísneho a bezohľadného dodržiavania zákonov štátu Antigona preukázala hlboké pochopenie morálnych princípov a dôležitosti spravodlivosti. Jej vzdor proti Kreónovmu nespravodlivému dekrétu odhalil obmedzenia zákona, keď odporuje prirodzeným morálnym povinnostiam a prirodzenej spravodlivosti.
Symbolické znázornenie boja ľudskej povahy za spravodlivosť
Príbeh Antigony sa stal nadčasovou reprezentáciou boja jednotlivca proti nespravodlivej autorite a konfliktu medzi ľudskými zákonmi a vyššími morálnymi či božskými zákonmi. Jej hľadanie spravodlivosti naďalej rezonuje v publiku ako symbol boja proti útlaku a dôležitosti individuálneho morálneho presvedčenia.
Vďaka týmto atribútom sa Antigona javí ako tragická hrdinka, ktorá stelesňuje najvyššie cnosti lojality, odvahy a oddanosti zásadám, čo zanecháva hlboký vplyv na západnú literatúru a filozofiu.