Klasický tragický hrdina má tieto vlastnosti:
1. Hamartia (chyba):
Hrdina má tragickú chybu, ktorá prispieva k ich pádu. Môže to byť arogancia, prílišná ctižiadostivosť, pýcha, unáhlenosť alebo pomýlené úsilie o ušľachtilý cieľ.
2. Arogancia (nadmerná hrdosť):
Hrdinova hrdosť a sebavedomie ich vedú k prekračovaniu hraníc a vzpieraniu sa osudu či morálnym zásadám.
3. Anagnóza (rozpoznanie):
V určitom bode príbehu hrdina prechádza chvíľou sebauvedomenia a spozná svoju chybu alebo dôsledky svojich činov.
4. Peripeteia (Obrátenie šťastia):
Hrdina zažije náhlu zmenu bohatstva, často z najvyššieho bodu na najnižší, kvôli ich tragickej chybe.
5. Katarzia (čistenie):
Diváci pociťujú ľútosť a strach, keď sú svedkami hrdinovho utrpenia a pádu, čo vedie ku katarznému uvoľneniu emócií.
Príklady klasických tragických hrdinov:
a) Oidipus Rex (kráľ Oidipus) od Sofokla: Oidipus nevedomky naplní proroctvo tým, že zabije svojho otca a ožení sa s jeho matkou. Jeho tragickou chybou je prílišná pýcha a spoliehanie sa na svoj intelekt.
b) Macbeth od Williama Shakespeara: Macbethova ctižiadostivosť a túžba po moci ho priviedli k sérii násilných činov. Jeho tragickou chybou je neschopnosť ovládať svoje túžby.
c) Hamlet od Williama Shakespeara: Hamletov vnútorný konflikt a váhanie konať prispievajú k jeho tragickému pádu. Jeho tragická chyba spočíva v prílišnom premýšľaní a nerozhodnosti.
V modernej literatúre a popkultúre sa archetyp tragického hrdinu naďalej skúma a prispôsobuje, čím sa tomuto trvalému konceptu pridávajú nové dimenzie a zložitosti.