1. Štruktúra grafu:
Forma v dráme zahŕňa spôsob, akým sa dej rozvíja a napreduje. Zahŕňa prvky ako:
- Úvod:Stanovenie prostredia, postáv a počiatočnej situácie.
- Rising Action:Séria udalostí, ktoré vytvárajú napätie a konflikty.
- Climax:Zlomový bod hry, keď konflikt dosiahne svoj vrchol.
- Falling Action:Udalosti vedúce k vyriešeniu konfliktu.
- Rozlíšenie:Konečný výsledok alebo záver hry.
Dramatici si môžu vybrať rôzne dejové štruktúry, lineárne, nelineárne alebo epizodické, v závislosti od ich umeleckého zámeru a charakteru príbehu.
2. Vývoj postavy:
Forma zahŕňa aj to, ako sa postavy predstavujú, rozvíjajú a transformujú počas hry. Dramatici môžu použiť rôzne techniky, ako sú samohovory, monológy, dialógy a interakcie s inými postavami, aby odhalili svoje myšlienky, motivácie a emocionálne cesty.
3. Dialóg:
Dialóg je základným prvkom, ktorý poháňa formu a akciu v dráme. Zahŕňa hovorené slová postáv, vyjadrujúce ich myšlienky, pocity a zámery. Dialóg môže byť naturalistický, poetický alebo štylizovaný v závislosti od žánru a štýlu hry.
4. Nastavenie:
Nastavenie sa vzťahuje na čas a miesto, kde sa hra odohráva. Môže byť realistický alebo abstraktný, historický alebo súčasný a môže mať významný vplyv na atmosféru, tón a témy hry. Dramatici používajú prostredie na vytvorenie špecifického prostredia a kontextu pre svoje postavy a príbehy.
5. Čas:
Manipulácia s časom je tiež kľúčovým aspektom dramatickej formy. Hry môžu byť štruktúrované tak, aby sa rozvinuli počas krátkeho obdobia, napríklad jedného dňa, alebo môžu trvať niekoľko rokov. Dramatici môžu tiež použiť techniky, ako sú flashbacky, časové skoky alebo paralelné časové línie, aby preskúmali rôzne aspekty príbehu.
6. Tón:
Tón je celková atmosféra a emocionálna kvalita hry. Môže byť vážny, komický, tragický, satirický alebo ich kombinácia. Tón hry ovplyvňuje divácku odozvu a interpretáciu.
Manipuláciou a experimentovaním s týmito prvkami vytvárajú dramatici rozmanité formy drámy, od tradičných tragédií a komédií až po experimentálne a postmoderné divadlo. Každá forma má svoje jedinečné konvencie a techniky, čo umožňuje dramatikom skúmať rôzne témy, emócie a nápady a vyvolávať u publika odlišné reakcie.