Tragické nedostatky sú bežné v gréckych tragédiách a v Shakespearových tragédiách. V starogréckej tragédii bola tragická chyba často videná ako výsledok osudu alebo božského zásahu. V Shakespearovej tragédii je tragická chyba často výsledkom vlastných charakterových vlastností hlavného hrdinu.
Tragické nedostatky možno vnímať ako spôsob, akým autori skúmajú ľudské podmienky. Ukázaním toho, ako aj veľkých ľudí môžu zraziť ich vlastné chyby, nám môžu autori pripomenúť krehkosť ľudského života a dôležitosť pokory.
Tu je niekoľko príkladov tragických nedostatkov:
* Pride: Oidipus, hlavný hrdina Sofoklovej hry „Oidipus Rex“, je príliš hrdý na to, aby uveril, že mohol zabiť vlastného otca. Táto pýcha ho vedie k tomu, že odmietne vyšetriť vraždu Laiusa, svojho otca, a nakoniec k jeho pádu.
* Ambície: Macbeth, hlavný hrdina Shakespearovej hry „Macbeth“, je príliš ambiciózny na to, aby bol kráľom. Táto ambícia ho vedie k vražde kráľa Duncana a nakoniec k jeho pádu.
* Nenásytnosť: Faustus, hlavný hrdina hry Christophera Marlowa „Doktor Faustus“, je príliš chamtivý po vedomostiach. Táto chamtivosť ho vedie k uzavretiu zmluvy s diablom a nakoniec k jeho pádu.
Tragické chyby sú nevyhnutnou súčasťou mnohých veľkých literárnych diel. Skúmaním ľudských podmienok nám autori môžu pripomenúť krehkosť ľudského života a dôležitosť pokory.