1. Systém sociálnych tried :Hra sa odohráva v edwardiánskom Anglicku na začiatku 20. storočia, kde existoval pevný systém sociálnej triedy so silnou hierarchiou a jasnými hranicami medzi vyššou triedou, strednou triedou a nižšou triedou. Pochopenie tejto sociálnej štruktúry je nevyhnutné na ocenenie premien, ktorým postavy prešli.
2. Fonetika a dialektológia :Eliza Doolittle, kvetinka, je premenená profesorom Henrym Higginsom, odborníkom na fonetiku. Higgins verí, že rečové vzorce a akcenty odhaľujú sociálnu triedu a zázemie človeka. Porozumenie fonetike a dialektom môže pomôcť pochopiť Higginsove metódy a ich vplyv na Elizinu transformáciu.
3. Grécka mytológia a mýtus Pygmalion :Názov hry Pygmalion odkazuje na grécky mýtus o Pygmalionovi, sochárovi, ktorý sa zamiluje do svojho výtvoru, sochy, ktorá ožíva. Tento mýtus zdôrazňuje témy tvorby, transformácie a vzťahu medzi umením a realitou, ktoré sú relevantné pre Shawovu hru.
4. Sociálna kritika a triedne vedomie :Shawova hra slúži ako kritika triednych predsudkov viktoriánskej spoločnosti, povrchnosti spoločenských konvencií a rigidnej morálky, ktorá riadi správanie vyššej triedy. Pochopenie tejto spoločenskej kritiky pomôže hlbšie ponoriť sa do tém a posolstiev hry.
5. Feminizmus a práva žien :Hra predstavuje Elizinu cestu ako rozprávanie o posilnení a sebaobjavovaní. Shaw bol známy svojou podporou práv žien a feministických ideálov. Oboznámenie sa s týmito názormi môže poskytnúť pohľad na Elizinu premenu a jej vznikajúci hlas.
6. Konvencie dramatikov :„Pygmalion“ je prezentovaný ako „Romance v piatich dejstvách“, pričom čerpá inšpiráciu z tradičných komediálnych štruktúr tej doby. Určitá znalosť týchto konvencií, ako sú archetypy postáv, chybné identity a konflikty vyriešené láskou, zvýši porozumenie a ocenenie hry.
Vďaka týmto znalostiam sa diváci môžu ponoriť do hlbších významov a nuancií „Pygmalion“ Georgea Bernarda Shawa, čo umožňuje komplexnejšiu a prenikavejšiu interpretáciu hry.