Osud:
1. Proroctvo: Hra sa začína slávnym prológom, ktorý odhaľuje „dvojicu hviezdnych milencov“, o ktorých tragickom osude rozhodli nebesia. Toto proroctvo vzbudzuje pocit nevyhnutnosti a naznačuje, že Rómeovi a Júlii je predurčený tragický koniec.
2. Nesprávna komunikácia: Nesprávna komunikácia zohráva kľúčovú úlohu v rozvíjajúcej sa tragédii. Zdá sa, že osud sa sprisahá proti milencom a zaisťuje, že nikdy nedostanú zásadné informácie. Keby poznali skutočné okolnosti, ich činy mohli byť iné.
Náhoda:
1. Lopta: Celý dej sa dá do pohybu, keď sa Rómeo a Júlia stretnú na plese Kapuletov. Ich náhodné stretnutie je pozoruhodná náhoda, keďže Romeo tam nikdy nemal byť. Toto nečakané stretnutie podnieti ich vášnivú lásku.
2. Lekárnik: Romeov nákup jedu od lekárne je ďalším príkladom náhody. Načasovanie ich stretnutia je kľúčové, pretože umožňuje Rómeovi získať prostriedky na ukončenie jeho života.
Osud a náhoda sa prelínajú, aby zorganizovali tragické udalosti, ktoré sa dejú. Postavy si často neuvedomujú sily v hre, takže ich činy vyzerajú ako náhoda, zatiaľ čo osud ich neúprosne vedie k ich tragickému osudu.
V konečnom dôsledku Shakespeare necháva interpretáciu osudu a náhody na divákov. „Romeo a Júlia“ nás pozýva zamyslieť sa nad tým, do akej miery sú naše životy predurčené osudom alebo formované náhodnými udalosťami. Tragický koniec hry je dojímavou pripomienkou krehkosti ľudskej existencie a sily lásky, ktorá v konečnom dôsledku presahuje osud aj náhodu.