Plán atentátu bol sprisahancami starostlivo naplánovaný. Na marcové idey sa zišli v Pompeiovom divadle pod zámienkou účasti na zasadnutí rímskeho senátu. Keď Caesar prišiel, predložili mu žiadosť o odvolanie ich exilového kolegu Publius Cornelius Lentulus Sura, ale Caesar odmietol. To slúžilo ako signál pre sprisahancov, aby začali útok.
Gaius Casca Longinus, jeden zo sprisahancov, bodol Caesara do krku, pričom najprv vytiekol krv. Nasledovala vlna útokov, keď viacerí senátori obkľúčili a bodali Caesara dýkami. Caesar sa naposledy pokúsil brániť, ale bol premožený a bodnutý viac ako 23-krát.
Podľa rímskeho historika Suetonia boli Caesarove posledné slová:"Et tu, Brute?" ("Aj ty, Brutus?"). Hovorí sa, že túto frázu vyslovil, keď medzi svojimi útočníkmi videl svojho blízkeho priateľa a dôveryhodného poručíka Marcusa Juniusa Bruta.
Caesarova vražda ukončila jeho život a dramaticky zmenila chod rímskych dejín. V dôsledku toho prešla Rímska republika obdobím občianskych vojen, ktoré nakoniec viedli k nadvláde Caesarovho adoptívneho syna a dediča Octaviana (neskôr známeho ako cisár Augustus) a k založeniu Rímskej ríše.