1. Obraznosť a symbolika:
- Shakespeare používa živé obrazy a symboliku, aby vyvolal pocit hrôzy a neprirodzenosti okolo Duncanovej vraždy. Obrazy spojené s vraždou sú často temné, krvavé a groteskné a vyvolávajú v publiku pocit odporu a znechutenia.
2. Kontrast a juxtapozícia:
- Shakespeare stavia vedľa seba nevinnosť a zraniteľnosť Duncana s brutalitou a zradou jeho vraždy, aby umocnil pocit príšernosti. Kontrast medzi Duncanovým pokojným spánkom a násilným aktom vraždy zdôrazňuje skazenosť zločinu.
3. Nadprirodzené prvky:
- Shakespeare predstavuje nadprirodzené prvky, ako sú proroctvá čarodejníc a duch Banquo, aby vytvoril atmosféru nepokoja a vplyvu iného sveta obklopujúceho vraždu. Prítomnosť týchto nadprirodzených síl naznačuje, že vražda nie je len ľudský čin, ale niečo zlovestnejšie a mimo bežného chápania.
4. Macbethov vnútorný konflikt:
- Shakespeare zobrazuje Macbethov vnútorný boj a morálny zostup, keď zápasí so svojimi ambíciami a pocitom viny po spáchaní vraždy. Tento vnútorný nepokoj umocňuje hrôzu zločinu a sprostredkúva psychologickú daň, ktorú si Macbeth vyberá, čím ešte viac zdôrazňuje obludnosť jeho činov.
5. Charakteristika Macbetha a Lady Macbeth:
- Shakespearova charakteristika Macbetha a Lady Macbeth dodáva vykresleniu ich zločinu hĺbku a komplexnosť. Macbethov zostup do šialenstva a pocit viny Lady Macbeth ilustrujú ničivé následky ich činov a ukazujú monštruóznu premenu, ktorou prechádzajú.
6. Reakcia publika a emocionálna manipulácia:
- Shakespeare manipuluje s emóciami publika budovaním napätia, napätia a šoku okolo vraždy. Reakcie postáv a telesné reakcie publika na zločin umocňujú pocit jeho obludnosti.
Použitím týchto techník Shakespeare úspešne vytvára príbeh, ktorý zobrazuje Duncanovu vraždu ako ohavný a obludný čin, ktorý zanecháva trvalý vplyv na vnímanie postáv a udalostí v hre divákmi.