Tu je bližšia analýza Learovho charakteru a činov, ktoré prispievajú k jeho pádu:
Nadmerná hrdosť: Learova hrdosť a túžba byť rešpektovaný a zbožňovaný svojimi deťmi sú zjavné už od začiatku hry. Od svojich dcér vyžaduje absolútnu lojalitu a lásku a svoju lásku podmieňuje ich lichôtkami.
Nespravodlivý rozsudok: Learov chybný úsudok ho vedie k rozdeleniu svojho kráľovstva výlučne na základe vyznávania lásky jeho dcér, ignorujúc Cordeliinu skutočnú náklonnosť a zavrhuje ju pre jej čestnosť. Toto rozhodnutie pripravuje pôdu pre následné konflikty.
Ignorovanie lojality: Learova ignorácia lojálneho Kenta, ktorý ho varuje pred falošnosťou Goneril a Regan, ukazuje jeho tendenciu uprednostňovať lichôtky pred integritou.
Nedostatok sebauvedomenia: Learovi chýba schopnosť rozpoznať svoje vlastné chyby a dôsledky svojich činov. Tvrdohlavo odmieta uznať pravdu o svojich dcérach a ich zámeroch.
Impulzivita: Lear koná impulzívne a bez ohľadu na dlhodobé dôsledky. Vyženie Cordeliu, ignoruje Kentovu radu a neskôr preklína Goneril a Regan bez toho, aby plne pochopil ich motívy.
V dôsledku týchto nedostatkov a činov trpí Lear nesmiernou duševnou úzkosťou, stráca svoj trón a nakoniec upadá do šialenstva. Jeho utrpenie vyvoláva ľútosť a hrôzu, ktoré sú kľúčovými prvkami Aristotelovej definície tragického hrdinu.
Learov pád nie je spôsobený len vonkajšími silami alebo osudom, ale skôr jeho vnútornými charakterovými chybami a jeho vlastnými rozhodnutiami. V tomto zmysle je príkladom archetypu tragického hrdinu, kde pád veľkého a úctyhodného jednotlivca vyplýva z ich vlastnej tragickej chyby.