Jej mladosť a nevinnosť :Juliet je mladé dievča, má len trinásť rokov a vďaka svojej mladosti a neskúsenosti pôsobí zraniteľne a nevinne. Jej emocionálna intenzita a impulzívnosť sú často vnímané ako súčasť jej mladistvej povahy.
Jej lásku k Rómeovi :Júliina láska k Romeovi je vykreslená ako čistá, vášnivá a všetko pohlcujúca. Jej ochota riskovať všetko pre svoju lásku vyvoláva sympatie a obdiv.
Jej tragický osud :Tragický Júliin skon je ústredným prvkom hry a u publika vyvoláva silné emocionálne reakcie. Jej smrť je vnímaná ako dôsledok spoločenských a rodinných tlakov, ktoré ju obmedzujú, a jej obeta zdôrazňuje silu lásky.
Jej vzdor :Júliina ochota vzoprieť sa želaniam a spoločenským normám svojej rodiny kvôli láske k Rómeovi sa považuje za odvážny čin a jej odhodlanie byť s Rómeom u divákov rezonuje.
Existujú však aj aspekty Júliinho zobrazenia, ktoré nemusia vzbudzovať všeobecné sympatie:
Jej unáhlenosť :Júliine unáhlené činy a impulzívne rozhodnutia, ako napríklad jej rozhodnutie vydať sa tajne za Rómea a vziať si bratov elixír, možno považovať za nerozvážne a bez predvídavosti.
Jej manipulácia :Júliu možno považovať za manipulatívnu vo svojich interakciách s ostatnými, najmä so svojou sestrou, ktorú klame o svojich citoch k Romeovi.
Jej ignorovanie následkov :Júliino zameranie na lásku k Rómeovi ju niekedy vedie k tomu, že ignoruje potenciálne dôsledky svojich činov, vrátane dopadu na jej rodinu a jej vlastné blaho.
Celkovo Shakespeare vytvára v Júlii nuansovanú a komplexnú postavu, ktorej sympatické vlastnosti sú vyvážené inými aspektmi jej osobnosti a konania. Divácke vnímanie Júlie ako úplne sympatickej postavy sa môže líšiť v závislosti od jednotlivých interpretácií a dôrazu kladeného na rôzne aspekty jej stvárnenia.