Vina a výčitky svedomia: Macbeth zažíva intenzívnu vinu a výčitky svedomia za svoje činy. Neustále ho sužujú vízie obetí, najmä ducha Banquo, ktorý sa mu zjavuje na bankete a odhaľuje svoju vinu. Macbeth sa stáva čoraz paranoidnejším a nestabilnejším, prenasleduje ho strach z odhalenia a trestu.
Psychické trápenie: Vraždy spôsobujú Macbethovi značnú psychickú ujmu. Stáva sa stiahnutým, podráždeným a náchylným k záchvatom zúrivosti a zúfalstva. Zažíva poruchy spánku, nočné mory a halucinácie, čo odráža jeho vnútorný nepokoj a duševné utrpenie. Psychické trápenie, ktoré prežíva, ho privádza na pokraj šialenstva.
Strata morálneho kompasu: Macbethov morálny kompas je po vraždách rozbitý. Stáva sa tvrdým a nemilosrdným, eskaluje od jedného zločinu k druhému v snahe udržať si moc. Neberie ohľad na všetky etické hľadiská a je ochotný spáchať akýkoľvek čin, bez ohľadu na to, aký je odporný, aby si uchránil svoje postavenie kráľa.
Izolácia a odcudzenie: Macbethove činy vedú k izolácii a odcudzeniu. Odcudzí sa svojej manželke Lady Macbeth, ktorá upadá do šialenstva a nakoniec zomrie kvôli svojej vine. Stráca tiež rešpekt a dôveru svojich poddaných a spojencov, ktorí začínajú spochybňovať jeho zdravý rozum a vodcovstvo. Macbeth sa stáva osamelou postavou, ktorú prenasledujú nielen duchovia svojich obetí, ale aj vlastné činy a ich následky.
Fyzické prejavy: Okrem psychického a emocionálneho nepokoja sa Macbethova vina prejavuje aj fyzickými spôsobmi. Pociťuje stratu chuti do jedla, zhoršuje sa mu zdravie a rýchlo starne. Tieto fyzické zmeny symbolizujú jeho vnútorný rozklad a daň, ktorú si na ňom vyžiadali jeho zločiny.
Celkovo sú Macbethove strašidelné zážitky priamym výsledkom jeho činov a odrážajú tragické dôsledky jeho snahy o moc a ambície.